Obciam na Slovensku chýba na podielových daniach celkovo 230 miliónov eur. Jednou z príčin je o 30 percent nižší výnos z príjmov fyzických osôb, ako tomu bolo za to isté obdobie v roku 2009. Na to, ako sa dotkli podielové dane jednotlivých obcí, o koľko je ukrátený ich rozpočet a či už našli riešenia ako vykryť schodok, sme sa opýtali niektorých starostov.
Michal Homrok – starosta obce Jovsa
Situácia, ktorá nastala v oblasti podielových daní v priebehu prvého polroka roku 2010 sa doposiaľ ešte nikdy predtým nevyskytla a obce sa z dôvodu ich krátenia, ešte nikdy nedostali do tak kritickej situácie. Prvý výkyv v prideľovaní podielových dani zo strany štátu nastal už v mesiaci február 2010, keď nám boli krátené finančné prostriedky o 55% . Najvyššie krátenie prostriedkov sme zaznamenali v mesiaci máj 2010, a to až o 75%. Z uvedených dôvodov sa aj naša obec ocitla v značných finančných problémoch. Naša opatrnosť sa nám však už od začiatku roka vyplatila. Keďže finančné prostriedky na bežnom účte sa veľmi rýchlo vyčerpali, museli sme siahnuť na rezervy, ktoré sa vytvorili z prebytku hospodárenia za rok 2009, ktoré sme plánovali v roku 2010 využiť ako kapitálové výdavky. Uvedomujeme si, že za normálnych okolnosti nie je možné využívať kapitálové výdavky na čerpanie bežných výdavkov, avšak tento stav napravíme až vtedy, keď finančné prostriedky, teda podielové dane začnú pravidelne a hlavne nekrátené prichádzať na náš obecný účet.
Marián Uhrina – starosta obce Budkovce
Obec dostala k 30.6.2010 len 123.012 €, čo je oproti minulému roku (163.519 €) menej o takmer 40.000 €. Obec má ročný rozpočet 300.000 € a pri súčasnom stave hrozí, že jej bude na konci roku chýbať cca 80.000 € (takmer 2,5 milóna Sk). Momentálna situácia núti obce sa oveľa viac zamýšľať nad skutočnosťou, aby niektoré svoje úkony robili prostredníctvom spoločných úradov, (tak ako je to v súčasnosti napr. stavebné konanie, spoločný kontrolór viacerých obcí, a pod., ), prípadne spájať sa do jedného administratívneho celku ( viď príklad v Poľsku - gmíny). Tento model u nás však nie je obľúbený, vzhľadom na nie práve najlepšie skúsenosti z minulosti, kedy boli tzv. " strediskové obce“. Nesúhlasím s názorom odchádzajúceho ministra financií, že za dnešný nepriaznivý stav si môžu samosprávy samé. Absentovali aktuálne objektívne ukazovatele vo výbere podielových daní, hlavne teraz v období pred voľbami, ekonomika štátu bola prezentovaná ako v norme. Všetky úsporné opatrenia je potrebné prerokovať a zapracovať v rozpočte obce s určitým časovým odstupom. Osobne sa domnievam, že obce informácie ohľadom podielových daní nemali, a preto sa nemohli na ne objektívne pripraviť.
Michal Puškár - zastupujúci starosta obce Trnava pri Laborci
Podielové dane a ich zníženie, sa nás dotkli veľmi! Na prevádzku obecného úradu potrebujeme mesačne 4 600 €. Za máj 2010, nám z podielových daní prišlo na účet obce 2 400 €. Za jún 2010, 1100 €. Z uvedených dôvodov sa 15.7. zíde obecné zastupiteľstvo, za účelom riešenia danej situácie. Nevylučujem ani zrušenie MŠ a iné radikálne obmedzenia. V súčasnosti je plat starostu 50%, a obecný úrad zamestnáva iba jednu pracovníčku, ktorá má rozsiahlu pracovnú náplň, mzdy, účtovníctvo, dane.
Jozef Maščeník – starosta obce Hatalov
Z dôvodu krátenia podielových daní si obec nemôže plniť zákonom dané povinnosti, (neuhradené faktúry za energie, TDO, odvody, dotácie pre originálne kompetencie a pod.) V otázke krátenia rozpočtu je Hatalov za prvý polrok 2010 ukrátený o cca -21.000 € Veľa možností na riešenie tejto situácie podľa starostu Hatalova nie je. Jednou z variant je pre obecné zastupiteľstvo návrh osloviť peňažné ústavy.
Michal Demko
