Slovenské ženské hádzanárske play-off pozná od sezóny 2010/2011 iba jedného víťaza. Už po ôsmykrát v rade sa z majstrovského titulu tešili hráčky Iuventy Michalovce, ktoré získali celkovo jedenásty slovenský primát. Michalovčanky sa vo finále stretli so svojim tradičným rivalom, HK Slovan Duslo Šaľa. S tým si vo finále zmerali sily už po jedenástykrát a desiatykrát v ňom zvíťazili, tentoraz hladko 3:0 na zápasy. Pri tituloch im nesie šťastie aj šalianska Mestská športová hala. Veď na jej palubovke striekalo michalovské šampanské už po deviatykrát...
Aj keď Iuventa na Slovensku dominovala v predošlých rokoch, tentoraz sa čakala vyrovnanejšia séria. V dvoch zápasoch počas sezóny totiž v Šali Michalovčanky ťahali za kratší koniec. Nakoniec sa ale prekvapenie nekonalo. Iuventa sa síce potrápila, no nakoniec zvíťazila 3:0 na zápasy a opäť tak nepustila Šaľu k desiatemu titulu. „Sú to krásne pocity,“ hovorí po svojom siedmom titule Tatiana Fiľková – Trehubová, ktorá sa pred touto sezónou vrátila po materskej dovolenke. „Titul chutí stále rovnako, chutí stále ako ten prvý, ktorý sme získali v roku 2011. Tento je špecifický pre mňa osobne, že som ho dosiahla po ročnej pauze. Som veľmi šťastná, že som sa vrátila do starých koľají a po dvoch rokoch si môžem opäť povedať, som majsterka Slovenska,“ pokračovala vo zverejňovaní príjemných pocitov naturalizovaná Slovenska v službách michalovskej Iuventy. Tá videla oproti minulým titulom jeden rozdiel. „Sezóna bola pre nás špecifická tým, že sme boli raz hore, raz dole. Päť prehier bolo fakt dosť. Nakoniec sme to ale zvládli. Dvakrát sme prehrali aj so Šaľou, ktorá si na nás vo finále verila. Aj preto je titul o to krajší.“
Výsledok finálovej série síce vyznieva jednoznačne, no kto videl jednotlivé zápasy musí uznať, že Šaľa poriadne hrýzla. Určitý čas viedla v prvom, druhom aj treťom stretnutí, navyše v tom na jej palubovke rozhodovalo aj šťastie. „My sme sa na to pripravovali, že tentoraz to bude oproti minulým rokom ťažšie. Šaľa ukázala svoju silu. Tento titul bol asi najťažšie vydretý z tých všetkých čo mám. Osobne mi na ňom záležalo asi najviac, pretože sa nám so Šaľou v tejto sezóne príliš nedarilo a nedarilo sa nám ani v ligových zápasoch,“ konštatuje kridelnička Mária Holešová, podľa ktorej ďalších slov si Michalovčanky v Šali tretiu prehru v rade nepripúšťali. „Na tie dva predošlé zápasy tu sme nemysleli. Do Šale sme išli s tým, že to chceme uzavrieť už po treťom zápase. Nebol to z našej strany nejaký oslnivý výkon. Šťastie pri nás nakoniec stálo a mali sme v bráne naše „Omeyerku“, ktorá nás podržala v samom závere,“ zložila Holešová poklonu brankárke Antičovej, ktorá v záverečných sekundách tretieho finálového zápasu za stavu 25:26 zmarila čistú gólovú šancu Jasmínke Vargovej.
A kde vidí Holešová zlom finálovej série? „Bolo to v druhom zápase hranom u nás. Oni mali výborný prvý polčas, po ktorom viedli. Nám sa síce nedarilo, no silou vôle sme otočili výsledok v náš prospech. Bolo to veľmi dôležité víťazstvo.“
Zatiaľ, čo pre Fiľkovú – Trehubovú bol sobotňajší titul siedmym v poradí a pre Holešovú piatym, prvýkrát sa zo seniorského majstrovského titulu tešila mladučká Adriana Holejová. „Pocity sú to skvelé,“ smeje sa mládežnícka reprezentantka Slovenska, ktorá sa predtým tešila z titulu pri mladších aj starších dorastenkách a v oboch prípadoch dosiahla aj „double“, keď si pripísali okrem slovenského aj prestížny česko-slovenský titul. „Osobne som šťastná, pretože viem, čo sme museli počas sezóny kvôli tomu obetovať. Verím, že v budúcnosti pomôžem k ďalším titulom tímu viac, ako to bolo teraz. Dorastenecké tituly by som s tým seniorským neporovnávala. Boli to totiž mládežnícke tituly. Na druhej strane, radosť bola podobná,“ smeje sa jeden z najväčších hádzanárskych talentov nielen v Iuvente, ale na celom Slovensku.
Prvý titul slávil v manažérskej pozícii športový riaditeľ Iuventy Radoslav Kozlov. „Sú to perfektné emócie. Keď sa pozriem na dievčatá ako celú sezónu makali, musím povedať, že si ho zaslúžili. Je vidno, že už toho mali dosť. Od letnej prípravy tvrdé tréningy, ťažké zápasy, no nakoniec sa drina oplatila. Čo sa týka finálovej série, videli sme dramatické zápasy. Najťažší bol asi ten tretí v Šali, kde domáce Duslo podalo výborný výkon. O to viac ma teší, že aj proti takto bojujúcemu súperovi dokázali dievčatá vyhrať,“ podotýka Kozlov, ktorý sa predtým z titulov tešil ako hráč v drese Tatrana Prešov.
Dajú sa pocity porovnať? „V tomto smere je to trošku odlišné. Vtedy som k prvenstvám pomohol na palubovke, teraz som bol v inej funkcii. Radosť je ale stále rovnaká.“
Peter Brendza
