Pri hádzanárkach Iuventy Michalovce sme si v posledných rokoch zvykli na úspechy, či už na slovenskej, alebo na československej scéne. Sezóna 2017/2018 ale bola špecifická. Špecifická bola v tom, že už pred jej začiatkom sa naplno nehovorilo o obhajobe všetkých titulov. Špecifická bola v tom, že po prvýkrát v histórii Iuventa nehrala európsky pohár. No a špecifická bola v tom, že sa konečne začalo hovoriť o zapracovaní mladých hráčok do kádra, ale aj o tom, aby bolo v tíme viac domácich hráčok, na úkor drahých legionárok.
Československý jednooký kráľ oslepol
V lanskej sezóne 2016/2017 sme po vypadnutí Iuventy z Pohára EHF písali aj o jednookom kráľovi na československej scéne. Iuventa dominovala vo vtedajšej WHIL, no na európskej scéne bola viackrát iba fackovacím panákom. Výkonmi zlyhala v kvalifikácii Ligy majstrov a výraznejšie slovo nepovedala ani v európskom pohári č.2. Po výrazných zmenách, keď skončilo až deväť hráčok z úspešného kádra, ktorý dosiahol triple, zákonite prišlo aj oslepnutie kráľa na československej scéne. Päť prehier na ihriskách súperov je viac ako dosť a v Iuvente, kde na prehry zvyknutí neboli, to platí dvojnásobne.
Spadnutie zo získaných pozícií sa ale čakalo už pred sezónou. Ako si totiž vysvetliť predsezónne zhodnotenie ambícii, keď sa hovorilo, že družstvo má skončiť do piateho či šiesteho miesta. Reálnejšie to zhodnotil vtedajší tréner František Urban, ktorý tvrdil, že tím má na prvú trojku, ktorú aj dosiahol. Bronzová medaila sa možno niekomu máli, no keď sa pozriete na predsezónne zmeny, či priebeh súťaže, tretia priečka bola reálna pozícia na základe výkonov a výsledkov tímu. A nebyť aj nešťastia v Olomouci, či v Prahe, mohla byť priečka v MOL lige lepšia.
Trénerská zmena priniesla titul, aj splnenie stanovených cieľov
V tíme osemnásobného víťaza spoločnej súťaže, deväťnásobného víťaza v Slovenskom pohári či jedenásťnásobnom majstrovi sa zamerali na slovenskú scénu. Cieľom pred sezónou bolo získať deviaty slovenský pohár a jedenásty slovenský titul, čo sa nakoniec aj podarilo. Nebolo to ale bez problémov. Spomenutých päť prehier na ihriskách súperov spôsobilo, že sa v Iuvente obávali nielen o interligovú medailu, ale aj o to, aby išla do play-off z prvého miesta v rámci Slovenska. Dobiedzala totiž na ňu Šaľa, ktorá mala lepšie vzájomné zápasy.
Aj preto sa vedenie klubu po Veľkej noci rozhodlo k trénerskej zmene. Hoci družstvo pod Františkom Urbanom plnilo stanovený cieľ, pohybovalo sa v prvej trojke MOL ligy a v decembri získalo Slovenský pohár, niečo tomu chýbalo. Musela prísť zmena a tá tímu prospela. Príchod Jána Packu pomohol družstvu odraziť nápor Šale. V lige tak Iuventa získala bronz a do play-off išla z najvýhodnejšej pozície. Staronový tréner (v Iuvente pôsobil aj v rokoch 2012 až 2014) dodal tímu to, čo mu chýbalo v predošlých zápasoch. Prišiel potrebný impulz, ktorý Iuventu nakopol k deviatim víťazstvám v rade a zisku vytúženého majstrovského titulu. Vsadiť si na to, či by podobná víťazná séria prišla aj nebyť trénerskej zmeny, či by Iuventa vo finále zvíťazila nad Šaľou 3:0 na zápasy, by som si v stávkovej kancelárii rozhodne predtým nedovolil. Aj kvôli tomu je na mieste tvrdenie, že trénerská zmena priniesla aj splnenie stanoveného cieľa.
Zmeny na každom fronte
Zmeny nastanú v Iuvente aj pred sezónou 2018/2019. Už teraz môžeme hovoriť, že Radoslav Kozlov po roku končí vo funkcii športového riaditeľa. Nahradí ho Ján Beňadik, ktorý určite príde k rekordnému majstrovi so smelými ambíciami. Či ich naplní a či dokáže plávať vo viackrát rozbúrených vodách, to už ukáže čas. Zmena by mala prísť aj na trénerskom poste. Iuventa sa totiž odhodlala na cestu, v ktorej je reprezentačný tréner zároveň aj kormidelníkom najlepšieho slovenského klubu. Opäť, či to bude správny krok, ukáže až čas. Nateraz ale povedať, kto bude trénerom, nevieme. Slovenský hádzanársky zväz ho totiž naďalej hľadá. No a čo sa týka kádra, aj tam nastanú zmeny. Odíde dvojica legionárok Antičová – Čovičová a zrejme aj slovenské reprezentantky Mária Holešová s Mariannou Rebičovou. O príchodoch rozhodne nový kormidelník. Kto ním bude sa dozvieme v najbližších dňoch. No a na záver, šušká sa o dôležitých zmenách aj pri Regionálnom centre hádzanej. Dovtedajší tréner Rasmus Rygaard Poulsen odchádza do Švédska a uvidí sa, kto bude jeho nástupcom a či vôbec nejaký bude...
Úpadok mládeže
Pri už jedenásťnásobnom slovenskom majstrovi sa ešte zastavíme pri tom, čo by mala byť jeho výkladná skriňa – mládeži. Tu Iuventa zaznamenala obrovský pokles. Staršie dorastenky neobhájili slovenský a česko-slovenský titul. V ligovej súťaži totiž obsadili až štvrté miesto a na česko-slovenský pohár sa ani nedostali. Mladšie skončili na siedmom mieste, čo je z ďaleka ich najhoršie umiestenie a to ešte v jarnej časti prišlo výsledkové aj herné zlepšenie. Tímy Iuventy, ktoré boli v minulosti v dorasteneckých súťažiach na Slovensku dominantné, tentoraz zaznamenali pokles. Nebol nielen výkonnostný, ale aj počtom hráčok, čo výrazne nekorešponduje so slovami pri otváraní michalovského Regionálneho centra hádzanej, kedy sa hovorilo o výraznom zvýšení počtu hráčok. Opak bol pravdou. Hádzať ale vinu iba na RCH a jeho šéfa Rasmusa Rygaarda Poulsena by bolo neadekvátne.
Úpadok mládeže sa totiž začal oveľa skôr, ako dánsky lodivod vedel, kde sú vôbec Michalovce. Začal vtedy, kedy sa viac začalo pozerať na získané medaile či poháre, ako na výchovu hráčok. Kedy sa začalo pozerať viac na to, akými legionárkami posilníme prvé družstvo, ako na to, koľko sme si hráčok vychovali z mládeže. Získané poháre a medaily sú síce vo vitríne klubu, no môžu ich tréneri postaviť napríklad na krídlo k Márii Holešovej, ktorá skoro celú sezónu odohrala ako jediné ľavé krídlo. Môžu ich postaviť do brány, kde po zranení Jablonskej chýbala výraznejšia opora. Môžu ich postaviť na spojku, či pivota? Bitie sa do hrude v predošlých rokoch, ako je klub úspešný, sa mu teraz vrátilo ako bumerang. Prestalo sa pozerať na výchovu hráčok, prestalo sa ísť systémom, ktorý ešte stanovil pri svojom prvom pôsobení v Michalovciach tréner Ján Packa.
Proste, išlo sa za úspechmi, ktoré aj prišli. Na to teraz dopláca mládež, ale aj ženský tím, ktorý má minimum odchovankýň a hráčok z vlastnej liahne, ktoré môžu ihneď naskočiť do ligovej súťaže. Neobstoja ani výhovorky, že sa domácim hráčkam nechcelo. Skrátka, v niečom sa zlyhalo a niekto za to musí byť zodpovedný (í). Súčasný stav mládeže nie je maslo na hlave nikoho z RCH a ani súčasného vedenia. To iba zdedilo súčasný stav a súčasné problémy, ktoré sa nabaľovali predtým. Treba sa opýtať, prečo viaceré odchovankyne uprednostnili vysoké školy pred hádzanou? Prečo nás vo výchove mládeže predčili nielen Trenčín či Bytča, ale aj Prešov, ktorý iba nedávno Iuventa porážala na každom fronte. Prečo najväčšie talenty znechutene končia? Prečo sa to trebárs nedeje v Prešove alebo v Moste, kde najväčšie talenty ostávajú aj po skončení strednej školy? Prečo Iuventa aj napriek titulom a najlepším podmienkam nedokáže pritiahnuť najväčšie slovenské talenty a najlepšie slovenské hráčky? Prečo sa to českému majstrovi darí a slovenskému nie?
Peter Brendza
