Sobotňajší podvečer patril na zimnom štadióne v Michalovciach Richardovi Šechnému. Už legenda michalovského hokeja sa práve v prvú septembrovú sobotu rozhodla zavesiť korčule na klinec. Dopomôcť mu k tomu prišli viacerí spoluhráči, či už z reprezentácie, ale aj z klubov, kde čochvíľa 47-ročný robustný útočník hrával.
Richard Šechný počas svojej bohatej kariéry vzbudzoval rešpekt spoluhráčov, ale kvôli svojej vysokej postave aj protihráčov. „Rišo je super chlapík. Bol to parádny hokejista, so super prehľadom v hre, čo ešte donedávna ukazoval aj na ľade. Niektorí hokejisti vynikajú tvrdosťou, niektorí zase prehľadom. To je aj Rišov prípad a možno aj preto vydržal hrať až do 46 rokov,“ poznamenal Jiří Bicek, jeden z dvoch držiteľov Stanlyho pohára, ktorý sa v sobotu v Michalovciach predstavil. „Čo sa týka jeho postavy, určite vzbudzoval rešpekt. Je vysoký, no hokejovo obratný a bolo mu veľmi ťažké zobrať puk,“ dodáva Jiří Bicek.
„Mne najskôr v Košiciach ľudia z hľadiska nadávali, že čo som sem priniesol za basketbalistu,“ smeje sa Ján Selvek, ktorý ako tréner vytiahol Šechného počas sezóne 1994/95 z Michaloviec do Košíc. No a legendárna 24 sa šance naozaj chytila. „Vedel som, čo v ňom je. Zo začiatku, keď som ho mal v Michalovciach, sa mu príliš nechelo trénovať. Pamätám si, že keď sme mali výbeh, tak s tým mal problémy. Potom si ale všetko uvedomil a začal makať. Počas sezóny 1994/95 sme ho vytiahli do Košíc a na jej konci už reprezentoval Slovensko, ktorému pomohol k postupu do A-kategórie,“ už bez úsmevu pokračoval Selvek, ktorý následne dodal. „Rišo mal parádnu kariéru. Môže byť na ňu hrdý a my zase môžeme byť hrdí na to, že nás všetkých, čo sme tu, pozval na svoj rozlúčkový zápas.“
Na jeho rozlúčke nechýbala ani štvorica majstrov sveta z Goteborgu. Brankára Miroslava Šimonoviča, či obrancov Ladislava Čierneho s Dušanom Milom dopĺňal vtedajší kapitán reprezentačného výberu a najväčší ťahák sobotňajšieho exhibičného duelu Miroslav Šatan. Ten bol Šechného spoluhráč z reprezentácie, ktorú spoločne v roku 1995 dotiahli do najvyššej kategórie majstrovstiev sveta. „V reprezentácii sme sa stretli práve tam. Určite nám vtedy pomohol a spolu sa nám podarilo dotiahnúť Slovensko tam, kde patrilo,“ poznamenal držiteľ všetkých štyroch medailí z majstrovstiev sveta, ktorý následne odpovedal aj na otázku, aký bol Šechný protihráč. „Bol vysoký, ťažko odstavitelný od puku, mal dlhé ruky, takže sa proti nemu hralo veľmi ťažko.“
Richard Šechný začínal so seniorským hokejom v Michalovciach. Spolu s ním „vojenčil“ v Dukle trebárs aj Juraj Faith či Slavomír Vorobeľ. Ten ukončil svoju kariéru počas sezóny 2013/2014 práve v Michalovciach, kde symbolicky zavesil korčule na klinec aj Šechný. „Celé Slovensko si ho pamätá ako výborného hokejistu. Vidím, že mu tu už visí aj dres,“ podotýka Slavomír Vorobeľ, ktorý prstom ukazoval nad tribúnu michalovského štadióna. „Nie je len legendou michalovského, ale možno aj slovenského hokeja. Zažili sme spolu veľa, bola s ním vždy sranda. Takto si na neho spomínam. Čo sa týka jeho hry, vždy vedel presne prihrať, vždy vedel dať gól, takže bol pre súpera veľmi nebezpečný,“ podotkol brankár Miroslav Šimonovič, podľa ktorého nebol Šechný postrachom pre brankárov. „Skôr to bolo pre súperových obrancov.“
Jediným nehokejistom na exhibícii bol Richard Štochl. Deväťnásobný najlepší hádzanár Slovenska je skôr doma na palubovke. No ako sám povedal, pozvanie takého hráča ako Richard Šechný sa neodmieta. „My sme už dlhé roky kamaráti. Spája nás veľa. Obaja sme Michalovčania, sme rovesníci, no a dokonca, spolu končíme aj kariéry,“ podotýka Richard Štochl, ktorý v lete takisto ukončil svoju bohatú hádzanársku kariéru. Ako sa ukázalo aj v samotnom zápase na ľade príliš doma nebol. Jeho niektoré pády vzbudili v publiku úsmev. „Ukázalo sa, že to nie je moja šálka kávy. Na druhej strane, pozvanie od Riša Šechného sa neodmieta.“
Richard Šechný pred exhibíciou povedal, že by si na Štochlovej rozlúčke rád hádzanú zahral, ale do brány by nešiel. Ako je to so Štochlom. Postavil by sa trebárs do stredu útoku, kde hral jeho dlhoročný kamarát. „Doslova iba postavil. Veľa vody by som tam nenamútil“ smeje sa Richard Štochl, ktorý s humorom ku svojmu hokejovému umeniu dodal. „Ja som najskôr chcel poslať za seba brata, ktorý je rekreačný hokejista. Keďže sa to nedalo, musel som hrať ja.“ Okrem pohybu na ľade bol pri ňom problém aj so zháňaním korčúľ. „Ja mám veľkosť nohy 13,5 takže to problém bol. Nakoniec sme to ale vyriešili,“ dodáva na záver hádzanárska legenda Slovenska.
Peter Brendza (foto: Peter Jesenský hokej.sk)
