Futbalisti MFK Zemplín Michalovce sa naďalej trápia. Ani nie tak herne, skôr výsledkovo. Po desiatich kolách najvyššej Fortuna ligy majú na svojom konte iba jedno chudobné víťazstvo. O to druhé bojovali v sobotu doma proti Ružomberku a aj keď prehrávali po polčase 0:2, boli k nemu veľmi blízko. Druhopolčasovým ofenzívnym predstavením si získali sympatie divákov a ukázali, že nepatria na posledné miesto v tabuľke (budú to ale v ďalších zápasoch musieť ukázať aj výsledkovo). Vzhľadom na priebeh zápasu si vyhrať nezaslúžil ani jeden. Michalovčania za slabý prvý polčas, v ktorom sa báli v ofenzíve niečo vymyslieť, Ružomberok zase za druhopolčasovú urážku šťasteny a takisto aj za ustavičné naťahovanie času. Remízový pat bol teda v sobotu pri Laborci zaslúžený!
Po prvom polčase by na „žlto-modrých“ nestavil nik ani groš. Ani nie tak kvôli tomu, že prehrávali 0:2, skôr kvôli tomu, že v ofenzíve boli sterilní. Trénerovi Šoltisovi ale vyšli striedania. Po polčase poslal do hry Saddama Sulleya a Lazarosa Rotu, ktorí útočnú hru Michalovčanov oživili. Po ďalšom vydarenom striedaní, keď poslal do hry aj Poliaka Kurminowskeho, boli dokonca blízko k trom bodov. V samom závere im ale chýbalo aj potrebné šťastie, ktoré nemajú, povedzme si pravdu, od začiatku sezóny. „V prvom polčase nám chýbala agresivita v súbojoch. Súper mal strašne veľa priestoru a to aj využil. Aj preto prvý polčas z našej strany ideálny nebol. Do druhého dejstva sme išli s iným rozostavením. Nabádali sme hráčov, aby išli viac do kontaktu. Za druhý polčas ich musím pochváliť. Predviedli parádne divadlo, ktoré sa muselo ľuďom páčiť. Dokonca sme mohli aj vyhrať. Teraz sme z toho všetci smutní, ale život ide ďalej. Hráči sa sami presvedčili, že keď tomu dajú viacej, tak ako v danej situácii musia dať, s každým súperom sa hrať dá. V prvom polčase dominoval Ružomberok, v druhom my, takže asi zaslúžená remíza,“ poznamenal po stretnutí kormidelnik MFK Zemplín Anton Šoltis.
Všetko ale mohlo byť inak. Michalovčania prežili klinickú smrť v 69. minúte, kedy hlavný rozhodca Somolani za faul Vaščáka za stavu 1:2 odpískal pokutový kop. Ten ale strelcovi Tandirovi bravúrne zneškodnil Matúš Kira. „Penalta bola zásadná. Keby sme ju premenili, vedieme 3:1 a domáci by sa zrejme do zápasu už nedostali,“ podotkol tréner Ružomberčanov David Holubek, ktorý si zase klinickú smrť prežil v nadstavenom čase. Vtedy Kurminowski mieril v stopercentnej šanci iba do vybiehajúceho brankára Macíka a následne Sulleyovu strelu z bránkovej čiary vyhlavičkoval na brvno Kružliak. „Keby sme penaltu premenili, zrejme by sme vyhrali. Takto sme vrátili do zápasu domácich, ktorých to nakoplo. Osobne som vedel, že po jej nepremenení budeme mať problém. Ten v samom závere aj prišiel. Podržal nás brankár Macik, takže sme radi aj za bod, hoci po prvom polčase by sme ho nebrali,“ smial sa ružomberský lodivod. S tým, že nepremenený pokutový kop ovplyvnil duel, sa stotožnil aj Anton Šoltis. „Podžral nás Matúš Kira, ktorý penaltu chytil. Keby bol gól, zrejme by bolo po zápase. Takto sme ešte žili a tento moment nám vlial nové sily.“
Michalovčanom vyšli striedania. Sulley s Rotom oživili ich útočnú hru, Sulley dokonca strelil kontaktný gól, David Kurminowski bol žolíkom, ktorý vyrovnal a dokonca mohol v nadstavenom čase rozhodnúť. „Samozrejme, že nás to teraz mrzí, no po polčase by sme nerozhodný výsledok brali. Vyhrať mohli obaja, nakoniec nevyhrali ani jeden,“ skonštatoval devätnásťročný hráč Lechu Poznaň, ktorý je pri Laborci na hosťovaní. K svojej šanci v samom závere dodal. „Dostal som výbornú loptu od Igor Žofčáka. Brankár Ružomberka ale dobre vybehol a zmenšil mi strelecký uhol. Je to veľká škoda, pretože som bol blízko k dvojgólovému zápisu.“
Peter Brendza
