Internet sa v poslednej dobe stal fenoménom v oblasti informovanosti. Internetové portály prinášajú čerstvé informácie z každej oblasti. Rozvíja sa aj internetová diskusia, či už anonymná, alebo cez facebook. A práve v tom nastáva problém. Niektorí si totiž pomýlili demokraciu s tým, že môžu druhých prostredníctvom sociálnych sieti urážať a špiniť. Slovom dokážu bodnúť tak silno, že to niekedy bolí viac ako bodnutie mečom.
Týka sa to aj športu, kde sú pranierovaní hráči, tréneri, funkcionári či majitelia klubov. Pamätáte sa, do akej polohy boli dávaní futbalisti MFK Zemplín Michalovce na prelome leta? Figurovali na poslednom mieste v tabuľke a viacerí ich už odpísali do druhej ligy a žiadali hlavu trénera Šoltisa. Aká je realita dnes? Michalovčania prehrali z posledných siedmych zápasov iba jeden a rázom bojujú o prvú šestku. Kde sú teraz tí, ktorí im nadávali do babrákov a trénerov posielali domov? Sú ticho! Prišlo ale aspoň ospravedlnenie? To určite, na to sa títo pisálkovia už nezmohli... V týchto dňoch aj na takýchto internetových pisálkov doplatil aj trnavský Spartak. Klub, ktorý sa v lete po 45 rokoch tešil z majstrovského titulu opúšťa majiteľ klubu, ktorý ho živil a ťahal dlhých 25 rokov. Už nezniesol ustavičné útoky od osôb, ktoré do klubu nepriniesli ani jeden cent. Už nezniesol, aby bolo jeho meno ustavične pranierované a aby bol stále obviňovaný z toho, ako škodí trnavskému futbalu. Slová na internete mu jednoducho ublížili možno viac, ako bodnutie mečom...
Ďalší príklad toho, že takto napísané slová dokážu ublížiť. Dokážu znegovať robotu tých, ktorí sa podieľajú na chode klubu, ktorý si nedokáže na svoje fungovanie zarobiť sám (na Slovensku je to bez šance...). Funkcionári či majitelia klubov dávajú do športu svoje peniaze, ktoré odoberajú svojim rodinám, no u niektorých sú to zlodeji, darmožráči či zradcovia. A to aj napriek tomu, že sa športu venujú v prostredí, ktoré mu zjavne nepraje. Nemajú daňové úľavy, ako napríklad majitelia klubov v Maďarsku, či Poľsku (o zvyšku sveta ani nehovorím) a politici im ešte dokonca pod nohy hodia zákon o športe, ktorý je vo viacerých prípadoch pre šport prospešný, no práve pre majiteľov klubu prináša zvýšené náklady. Viackrát si už položili otázku, oplatí sa to ešte? Oplatí sa odoberať peniaze od svojich detí či vnúčat, dávať ich do športu a ešte byť za debila?
Samozrejme, za odchodom mecenáša trnavského Spartaka nemusí byť iba internetová kritika. Hovorí sa o jeho sporoch so samosprávou, ktorej spoluúčasť je pre úspešnosť klubu veľmi prospešná (viď správanie sa predstaviteľov Michaloviec či napríklad Trebišova k športu). Určite však k jeho rozhodnutiu bola nápomocná internetová kritika, ba niekedy až nenávisť. Na vlastnom tele sa presvedčil, že slovo dokáže niekedy bodnúť viac ako meč. Dokedy to ešte takto bude pokračovať? Kto bude na rade ďalší? Koho si ďalšieho vyberú internetoví pisálkovia, ktorí sa pokúsia zničiť to, čo buduje? Kto ďalší bude za debila?
Peter Brendza
