Tohtoročné leto je neúprosné. Napriek predpovedanému väčšiemu počtu zrážok na celom území Slovenka sa to v našich končinách až tak neprejavilo. V týchto horúcich dňoch by hádam najlepším riešením bolo celý deň stráviť vo vode, alebo v príjemnom chládku.
Park mieru
Tí mladší si svoju cestu nájdu najmä k vode. No tí starší sa k nej až tak nehrnú a prenechávajú to na pokojné miesta v chládku svojich domovov, alebo sa idú „osviežiť“ tieňom do parku, ktorý je v tomto ročnom období, dalo by sa povedať, aj oázou pokoja. Tomuto označeniu nahráva najmä fakt, že hlavný okupovateľ michalovského Parku mieru – havran, má už svoje rodičovské povinnosti za sebou, a tak na celý deň odlietajú všetky jedince vrátane mláďat na polia zháňať si potravu. Ďalším dôležitým faktom je to, že mesto dalo na podnet občanov vypnúť takzvaný odplašovač havranov, škriekajúci od rána v pravidelných intervaloch. Ten zohráva, alebo by mal zohrávať, najväčšiu rolu najmä pri stavaní si hniezd tohto vtáčieho druhu, ktorého podľa niektorých odborníkov žije v našich mestách až 90 percent súčasnej populácie.
Kedysi kúpalisko
Mnohí ľudia sa domnievajú, že výskyt havrana v parku je podmienený tým, že na jeho dnešnom území bol v minulosti zriadený cintorín. Až v 40.-tych rokoch 20. storočia ho začali upravovať do podoby parku. Takže ľudia dopriavajúci si tam teraz oddych prakticky oddychujú spolu s nebožtíkmi. Súčasťou mestského parku je aj kaplnka, vystavaná ešte v roku 1848, stojaca dodnes v nezmenenej podobe a fontána. Z našich zdrojov sa taktiež dozvedáme, že na začiatku parku na mieste bývalej dopravnej škôlky (teraz detské ihrisko), sa kedysi nachádzalo mestské kúpalisko a nie je to až tak dávno kam sa chodili schladiť vtedajší občania. Dodnes si na to pamätá ešte dnešná generácia 60-tnikov. Ktovie čo sa pri všetkých tých premenách so súčasným parkom podeje o pár desiatok rokov. Bola by škoda, ak by tento kus zelene musel dať prednosť niečomu inému. Dúfam, že my súčasníci sa toho nedožijeme. (md)
