V sobotu 23. februára nás vo veku 82 rokov v tichosti a nečakane opustil PhDr. Ernest Sirochman. Ten od roku 1964 pôsobil na michalovskom Gymnáziu Pavla Horova, kde vyučoval slovenský a ruský jazyk. Od roku 2000 prednášal na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda a istý čas pôsobil aj na Súkromnej strednej priemyselnej škole (SPŠ) odevnej. Jeho tvorivá aktivita prenikala do viacerých oblastí. Popri pravidelnej práci s mládežou ako rusista viedol kurzy ruštiny. Posledná rozlúčka s PhDr. Ernestom Sirochmanom bude v utorok 26. februára 2019 o 13.00 v dome smútku na Močarianskej ulici v Michalovciach.
Rozhodujúcou doménou jeho pôsobenia však stále bol kultúrny život predovšetkým zemplínskeho regiónu. Bol jedným zo zakladateľov súťaže v umeleckom prednese Horovov Zemplín, stál pri zrode súťaže v prednese a tvorbe duchovnej lyriky Zvonického dni. Nechýbal v odborných porotách Puškinovho pamätníka, Hviezdoslavovho Kubína či Horovovho Zemplína. Ako presvedčený národovec sa naplno venoval matičnej činnosti. Tri roky bol externým riaditeľom Domu Matice slovenskej v Michalovciach a funkciu predsedu miestneho odboru Matice slovenskej vykonával osem rokov. Pozoruhodná bola jeho prednášková činnosť aktívneho matičiara o literárnych a duchovných osobnostiach na seminároch a konferenciách okrem Michaloviec aj v Bánovciach nad Ondavou, Pozdišovciach, Košiciach, Trenčianskych Tepliciach, v Užhorode a inde. Neodmysliteľnou súčasťou záujmov PhDr. Ernesta Sirochmana bola publikačná činnosť.
Na stránkach regionálnej tlače či v novinách s celoslovenskou pôsobnosťou napr. Slovenské národné noviny, Slovo, Pravda uverejňoval podnetné úvahy, recenzie, literárne eseje. Spolupracoval aj so Slovenským rozhlasom a vystúpil aj vo výchovno-vzdelávacích programoch Slovenskej televízie (STV). Recenzoval práce začínajúcich autorov ako je Anton Hnáth, Mária Dományová, Juraj Duda, Štefan Halas. Robil jazykového korektora v kalendároch ako aj vo všetkých publikáciách, vydávaných spoločnosťou Byzant a Renoma. Jeho vrúcny vzťah k duchovnému a umeleckému dielu našich rodákov sa prejavil v množstve bibliofílií a bibliografií o Pavlovi Horovovi, Mikulášovi Kasardovi, Jurajovi Padovi, Jánovi Štiavnickom, Gorazdovi Zvonickom, Štefanovi Hlaváčovi, Jánovi Murínovi, Františkovi Fugovi a Bartolomejovi Leškovi.
