V téme Rozhovor na týždeň sme oslovili prvého muža Michaloviec Viliama Zahorčáka. Ten sa v prvej časti rozhovoru, ktorú sme zverejnili v piatok, venoval hlavne tomu, že Michalovce sú už štvrtý mesiac Európskym mestom športu. V druhej časti rozhovoru sme sa ho pýtali hlavne na momentálne divácky najatraktívnejší šport – hokej. Témou bol samozrejme postup Dukly do Extraligy, ale nevyhli sme sa ani reprezentácii, ktorá sa v Michalovciach predstaví o mesiac a reč prišla aj na spájanie oboch michalovských hokejových klubov.
Spomínate rok 2006, kedy vás funkcionári hokeja oslovili s prosbou, ako ďalej. O trinásť rokov je michalovský hokej premiérovo v najvyššej súťaži. Verili ste v to vtedy?
„Nechcem, aby to vyznelo, že som majster sveta, ale som v určitom smere vizionár. Všetko čo človek v živote robí, by malo viesť k nejakému cieľu. V starej koncepcii športu bolo napísané, že máme ambíciu hrať najvyššie súťaže. Nikto neurčil, že to bude hokej. Mohol to byť trebárs basketbal, alebo mužská hádzaná, ktorá bola extraligová. Mesto je to, ktoré by malo vytvárať podmienky. Či už je to infraštruktúra, alebo propagácia, či podpora mládeže. Všetko ale závisí od šikovnosti ľudí, ktorí robia šport. Od nich závisí, akí hráči sem prídu, aké výsledky budú dosahovať. Ak sa vrátim k vašej otázke. Som vizionár, mal som túžbu, aby boli naše tímy v najvyššej súťaže, čo sa nám aj podarilo.“
Kedy padli prvé slová o tom, že by bol hokej extraligový?
„Keď si niekto myslí, že prvýkrát sa o tom začalo hovoriť teraz, veľmi sa mýli. Takéto smelé úvahy zazneli už od pána Mráza, ktorý riadil hokej od jeho návratu do prvej ligy. Treba si ale povedať pravdu, za prvých dvoch prezidentov nebola potrebná infraštruktúra. Jedna vec je mať hráčsky tím. Viď futbalová Sereď. Niečo podobne sme s futbalom zažili aj my. Hrali sme prvú ligu, no hrali sme ju v Poprade. Nemalo to význam. Význam to má vtedy, keď sa hrá pre michalovského diváka. Všetko sa dá dosiahnuť, ide ale aj o spôsob, ako sa k tomu dopracujete. Napríklad pri futbale sme investovali najskôr do mládeže a infraštruktúry, až potom sa začalo hovoriť o najvyššej súťaži. Keď sa to robí takto systematický, nie je na iba jednorazové, ale verím, že to bude na dlhé obdobie. Konkrétne vo futbale sa ukazuje, že treba byť aj trpezlivý. Netreba hneď lámať palicu, keď sú čiastkové neúspechy.“
Pýtame sa konkrétne na zimný štadión. Čo ešte treba splniť, aby spĺňal extraligové parametre?
„Chýba nám videorozhodca, čo je podmienkou a takisto presscentrum. Ostatné veci by mali byť v poriadku. Náš štadión spĺňa aj parametre pre reprezentačné zápasy.“
Spomínate reprezentačné zápasy. V Michalovciach sa už po druhýkrát v rade predstaví v rámci prípravy na majstrovstvá sveta mužská reprezentácia.
„Vnímam to ako ocenenie mesta a obidvoch klubov, ktoré v meste máme. Je tu momentálne hokejový boom a ten musíme využiť.“
Spomínate obidva kluby. Tie fungujú samostatne. Je to podľa vás optimálna situácia?
„Nie je podľa mňa dobré, že existujú ako Dukla a HK Mládež. Do budúcnosti by bolo možno vhodné, aby to bola iba Dukla. Tá má totiž väčšiu tradíciu. To ale neznamená, že by to všetko malo byť zliate do jedného celku. Isté obavy by mohli byť z toho, že peniaze pre mládež by išli na áčko. Môj názor je taký, že by to mal byť jeden klub s jedným vedením, no s dvoma účtami. Tak to máme poriešené aj vo futbale. Bolo by možno potrebné to zjednotiť, čo sa týka riadenia, filozofie, či tréningových procesov. Možno táto požiadavka v najbližšom čase zaznie. Malo by to byť ale striktne každý so svojim hospodárením.“
Môžeme k tomu očakávať aj iniciatívu samosprávy?
„Obidva kluby fungujú ako občianske združenia. Každé má svoje vlastné vedenie, svoju filozofiu, ich jediným spojivkom je zimný štadión. Nie je to optimálna situácia, no my nechceme byť tí, ktorí budú tlačiť. Na druhej strane, určite by sa mi páčilo viac, keby to bol jeden klub. Keby trebárs juniorka bola béčkom prvého tímu, mala by rovnaký tréningový proces a trebárs asistent u áčku by bol jej hlavným trénerom. Je to potrebné na to, že tí hráči, ktorí ešte nemajú na to, aby boli v prvom tíme, cítili šancu posunúť sa. Dnes je juniorka nechcenou nadstavbou dorastu.“
Práve vy ste počas minulého roka prišli s nápadom, aby juniorka prešla pod Duklu. Obidva kluby s tým súhlasili, no zatiaľ sa nič neudialo. Je reálne, že sa to udeje v najbližších dňoch?
„Názor mesta je taký, že by juniorka patrila pod Duklu. Nechceme ale diskvalifikovať súčasných funkcionárov a nechceme, aby sa vzbudil dojem, že sa ide niekto podradzovať druhému. Ja osobne by som to privítal, nesmie ale byť nejaký nátlak. Musí vzniknúť dohoda všetkých strán. Viem, si predstaviť, že spojený klub by fungoval s jedným prezidentom a dvoma viceprezidentmi, jeden za áčko či juniorku a druhý za mládež. Trošku sú obavy, čo by na spojený klub hovorili rodičia mládežníkov.“
Veľa sa hovorí aj o vzťahoch medzi oboma klubmi. Určite počúvate aj vy chýry, že nie sú dobré?
„Všetko sa vyvíja, vyvíjajú sa aj vzťahy. Mnohokrát sme svedkami zlých vzťahov z dôvodov, ktoré na verejnosť ani nepreniknú. Všetko sa ale časom dá usporiadať, pokiaľ bude vôľa. Čo ja viem, komunikácia medzi funkcionármi je na veľmi dobrej úrovni. To mi deklarovali obe strany.“
Peter Brendza
