V kristových rokoch sa možno dočká extraligovej premiéry. Obranca HK Dukla Ingema Michalovce Ladislav Hopkovič dosiaľ brázdil s výnimkou dvoch sezón strávených v Rumunsku predovšetkým ľad druhej najvyššej slovenskej hokejovej súťaže. Rodák z Prešova okrem materského klubu hrával aj v Bardejove, Humennom či Michalovciach. A s nimi sa konečne dočkal víťazstva v prvej lige a následného postupu do najvyššej súťaže, hoci finále a baráž už boli bez neho. Kvôli zlomenine sánky v semifinálovej sérii s Topoľčanmi ich sledoval iba z tribúny, či spoza mantinelu...
„Určite je to iné sledovať zápasy z tribúny a nemôcť tímu pomôcť. Snažil som sa chlapcov aspoň morálne podporiť,“ podotýka Ladislav Hopkovič, ktorý utrpel zlomeninu sánku po zásahu puku. „Zranenia patria k hokeju. Mne sa prihodilo niečo také, že hoci som mal zdravé ruky aj nohy, nemohol som pomôcť. Zlomenina sánky bola dosť nepríjemná, nenajedol som sa poriadne dlho,“ dodala k zraneniu opora zadných radov michalovskej Dukly.
U obhajcu prvoligového prvenstva sa prakticky od začiatku prípravy spomínal postup do najvyššej Tipsport ligy. Vedenie klubu tento cieľ stanovilo a družstvo išlo za ním celú sezónu, až sa mu ho podarilo dosiahnuť. „Boli sme z toho všetci šťastní,“ zdôrazňuje Hopkovič, ktorý následne dodáva. „Všetci sme vedeli, že cieľom bude postup. Hovorilo sa to už od začiatku. Postúpiť určite nebolo ľahké. Museli sme zvládnuť najskôr základnú časť, potom play-off a nakoniec náročnú baráž s extraligistom. Sezóna rozhodne ľahká nebola, no to sme vedeli už na začiatku. Je super, že všetky ciele vedenia klubu sme splnili.“
Aj keď Hopkovič vo finálových či barážových zápasoch chýbal, aj on sa výraznou mierou zaslúžil o úspech michalovského hokeja. Dostal preto šancu zabojovať o miesto v tíme nováčika najvyššej súťaže, ktorú si tak môže zahrať v 34. rokoch. Tie oslávi v júni. „Doteraz som hral v drese Bardejova iba baráž. Určite ma láka najvyššia súťaž, no cesta je tam ešte ďaleká. Uvidíme ako to všetko v tíme bude. Samozrejme, nikto tu nemá isté miesto. Všetci oň musíme bojovať. Treba makať a potom uvidíme, ako sa všetko vyvinie,“ zdôrazňuje Ladislav Hopkovič.
Doménou výraznej opory zadných radov nikdy nebola ofenzíva. Skôr naopak. Bola ňou defenzívna robota a takisto aj presná rozohrávka. Góly strieľa Hopkovič iba sporadicky. V posledných troch sezónach sa trafil do čierneho zakaždým raz. Bolo to tak v sezónach 2016/2017 a 2017/2018 v Prešove, ako aj v lanskej v Michalovciach. „Stabilne si držím jednogólovú latku,“ smeje sa v tabuľke plus/mínus najlepší hráč Dukly a následne dodáva. „Určite sa budem snažiť o to, aby som pridal aj minimálne jeden extraligový gól. O tom je ale ešte priskoro hovoriť. Nám teraz začala príprava a všetci tu máme šancu vybojovať si miesto v tíme. Uvidím, či presvedčím trénerov, že si ho zaslúžim.“
Peter Brendza
