Michalovský seniorský hokej oslavuje v roku 2019 okrem postupu do najvyššej súťaže aj vzácne jubileum. Dožíva sa totiž 45 rokov, keďže prvý oficiálny klub tu bol založený v roku 1974. My sme sa rozhodli v podobe článkov vám toto výročie priblížiť. Samozrejme, chýbať nemôžu ani najväčšie úspechy. Tým prvým ozajstným bolo víťazstvo v prvej lige v sezóne 1985/86.
V minulých článkoch o histórii michalovského hokeja sme spomínali, že seniori šesťkrát vybojovali víťazstvo v súťaži. Trikrát vyhrali v druhej lige Východ, trikrát v celoslovenskej prvej lige. Posledné dva triumfy v prvej lige ešte máme všetci v pamäti, poďme si ale zaspomínať na historicky prvý, ktorý keď sa pozrieme na konkurenciu mal asi najväčšiu vážnosť. Veď Michalovčania za sebou nechali také bašty hokeja ako Martin, Poprad, Dubnicu nad Váhom, Nitra, Zvolen, Liptovský Mikuláš, či Banskú Bystricu, teda tímy, ktoré sa objavili o niekoľko rokov v slovenskej Extralige v jej začiatkoch. Mimochodom, zverenci vtedajšieho trénera Jaroslava Hrabčáka boli štvrtým najlepším tímom na Slovensku. V najvyššej federálnej súťaži vtedy totiž hrali spod Tatier iba Košice, Dukla Trenčín a Slovan Bratislava.
Víťazi prvej ligy v sezóne 1985/86. Dolný rad zľava: Holubář, Farkaš, Hulva, Jupa, Hrtús, Vavrečka, Baráth, Varga. Druhý rad zľava: Jaroslav Hrabčák - tréner, Sládeček, Hromjak, Bartánus, Veselovský, Dujíček, Zatloukal, Očenáš, Benkovič, Kolečáni, Petrus - asistent trénera, Šefčík - masér. Horný rad zľava: Burger, Moták, Repka, Haščák, J. Benkovič. Na snímke chýba Hornák. (foto: Zemplín Extra 1986)
Federálny titul pre Košice, prvoligový pre Michalovce
Michalovčania v sezóne 1985/86 prispeli k tomu, že východ Slovenska ovládol celý hokej na Slovensku. Košice sa stali prvýkrát federálnymi majstrami (titul potom zopakovali aj v sezóne 1987/88), no a dominanciu východu podčiarkli aj Michalovce triumfom v prvej lige. „V podstate vtedy celý východ žil hokejom. Košice boli majstri, my sme vyhrali prvú ligu. Na náš barážový zápas do Košíc s Vítkovicami prišlo okolo päť tisíc ľudí. Čo sa týka nášho družstva, boli sme veľmi silní. Najväčšia sila bola v kolektíve, šiestym hráčom bolo obecenstvo. Štadión vtedy nebol zakrytý, ale hlavne to malo taký burcujúci moment. Kontakt s divákom. Vždy sa zasmejem, keď si spomeniem, že ľudia sedeli po strechách, či stromoch. Hokejom žili od rána do večera,“ zaspomínal si kapitán tímu Ivan Hrtús.
Oslavy po zisku titulu nemali konca kraja (foto: archív Ivan Hrtús)
Chceli skončiť do ôsmeho miesta
Druhé najlepšie vojenské družstvo na Slovensku sa po postupe do prvej lige v druhej najvyššej súťaži pomaly udomácňovalo. V sezóne 1983/84 obsadili Michalovčania desiate miesto a hneď na to skončili o päť priečok vyššie. Aj preto mali smelšie ambície, o titule sa ale vôbec nehovorilo. „Vôbec sme nepomýšľali na víťazstvo v lige. Chceli sme hrať v popredí tabuľky a vyhnúť sa bojom o záchranu. Chlapci boli vojaci, amatéri a hrali prakticky zadarmo, odmena pre nich boli ´opušťáky´,“ povedal pre Denník Korzár Michal Mašlanka, vtedy predseda hokejového oddielu. Mimochodom, jeho syn Richard je momentálne prezidentom HK Mládež Michalovce, teda druhého michalovského klubu. Ambíciu vyhrať ligu nemal ani tréner Jaroslav Hrabčák. Ten sa pred sezónou vyjadril takto. „Po výmene hráčskeho kádra a doplnení o štrnástich nových hráčov bude potrebné nájsť pre každého vhodné miesto, stmeliť kolektív a vštepiť hráčom systém hry, ktorý chceme v tejto sezóne produkovať. Našou snahou bude zo zabezpečenej obrany prechádzať do rýchlych protiútokov. Chceli by sme hrať hokej, ktorý by sa divákom páčil a prilákal ich na tribúny čo najviac. Som presvedčený, že spoločnými silami všetkých zainteresovaných sa podarí splniť cieľ, ktorým je umiestnenie do ôsmeho miesta.“
Nitrianska légia skazy
Vtedajšieho VTJ MEZ sa pred sezónou podarilo poriadne úlovky. Z Vítkovíc sem prišiel brankár Holubář, z Trenčína obranca Benkovič, zo Slovan Bratislava Hornák, z Košíc zase dvojica Anton Bartánus – Peter Veselovský. Ofenzívu navyše vystužila trojica Nitranov Karol Kolečáni, Peter Sládeček a Ivan Hrtús, ktorí spolu vytvorili najlepší útok ligy. „Náš útok s Barátom a Benkovičom v obrane bol bezpochyby najlepšou päťkou v lige. Mali sme aj najlepšieho brankára v lige, už nebohého Paľa Holubářa. Doslova dríčom bol Edo Hornák, ktorý potom hral za Slovan Bratislavu. Ďalšími kvalitnými hráčmi boli Veselovský, Bartánus či Paľo Farkaš. Proste, bola tu obrovská sila. Tá sa prejavila na konečnom výsledku. V prvom rade sme ale boli výborná partia, čo bol takisto jeden z faktorov nášho víťazstva,“ spomína sa kapitán Ivan Hrtús, ktorý bol najlepším strelcom aj najproduktívnejším hráčom súťaže.
Najlepší útok, najlepšia obrana
Michalovčania sa prakticky od úvodu súťaže pohybovali na špici tabuľky. Hlavne spomenuté nitrianske trio sa zaslúžilo o obrovskú ofenzívnu silu. VTJ MEZ nastrieľal najviac, 219 gólov, no a mal aj najlepšiu obranu, keď inkasoval iba 111 gólov. Dominanciu Zemplínčanov podčiarkol aj spomenutý Ivan Hrtús, ktorý bol s bilanciou 42 gólov a 25 prihrávok najproduktívnejším hráčom celej ligy ako aj jej najlepším strelcom. Postupom času Zemplínčania začali cítiť šancu. Prvú ligu nakoniec vyhrali pred Martinom, ktorý na nich stratil šesť bodov. Podotýkame ešte, že získali najviac víťazstiev (27) a ako jedinému tímu im svietilo v kolónke prehier iba jedno číslo, konkrétne osmička. K tomu musíme prirátať aj deväť remíz (vtedy sa zápasy končili aj nerozhodným výsledkom, predĺženie sa nehralo).
Na Vítkovice nemali
Ako víťaz prvej ligy si Michalovčania vybojovali možnosť zabojovať v baráži s víťazom prvej českej ligy Vítkovicami o miestenku v najvyššej federálnej lige. Na Moravákov, ktorých vtedy viedol Vladimír Vújtek, neskôr reprezentačný tréner Slovenska aj Čiech, však nemali. Najskôr prehrali na ľade súpera pred desať tisícami divákov 0:4, potom v Košiciach (doma hrať nemohli) 4:8 a v treťom zápase opäť vo Vítkoviciach 2:6. Vojakom teda tím, ktorý bol štyri roky predtým federálnym majstrom, nedal žiadnu šancu. „Vítkovice mali svoju silu, čo sa ukázalo aj následne, keď ostali v najvyššej súťaži. Už vtedy mali v tíme viaceré individuality. Trénoval ich pán Vújtek, obrovská osobnosť hokeja. My sme boli mladí chalani, pre ktorých to bola obrovská skúsenosť,“ poznamenal kapitán tímu Ivan Hrtús a podobné názory vyslovili pre Denník Korzár, ktorý v roku 2016 uviedol spomienkový článok po tridsiatich rokoch, aj tréner Jaroslav Hrabčák či vtedajší prezident Michal Mašlanka. „Nebolo v našich silách Vítkovice zdolať, nemali sme na nich. My sme odovzdali na ľade maximum. Chceli sme dosiahnuť dobré výsledky, ale nevyšlo to. Bol to súboj Goliáša s mravčekom. Oproti súperovi sme boli navyše v nevýhode, lebo dvakrát sme hrali vonku a iba raz doma. Každý rok sa to točilo a na nás to vyšlo tak, že sme začínali u súpera. Vtedy ma trošku zarazilo, že funkcionári si už mysleli, že postúpime. Bolo to nereálne, lebo Vítkovice boli kolos," uviedol Hrabčák a na jeho slová nadviazal aj Mašlanka. „U nich boli úplne iné podmienky. My sme boli absolútni amatéri, mladí chlapci, „vojáčkovia“."
Prečo sa hralo v Košiciach?
Druhý barážový duel nemohli Michalovčania odohrať na vlastnom štadióne. Ten totiž nespĺňal podmienky pre najvyššiu súťaž. „Strecha síce už na ňom bola, nebol ale opláštený,“ spomína si „Ďuri“ Kučera, v súčasnosti stále jeden z ľudí starajúcich sa o ľad na zimnom štadióne. „Nemohli sme nastúpiť doma, hoci sme po tom veľmi túžili. Náš štadión však nespĺňal podmienky, preto sme museli hrať v Košiciach. O zápas bol veľký záujem, keby sa hralo v Michalovciach, asi by to zle dopadlo, lebo ľudia by sa popučili. Uvažovali sme aj o Prešove, ale v Košiciach predsa len mali kvalitnejšie zázemie, hrala sa tam federálna liga. Všetko sme si tam objednali, usporiadateľov a podobne. Pre Michalovce a celý východ to bol historický zápas. Vtedy boli z Michaloviec vypravené asi všetky autobusy, ktoré mal ČSAD k dispozícii. Okrem nich prišli ľudia aj vlakmi a vlastnými autami. Kulisa bola fantastická, niečo neskutočné,“ zhodli sa pre Denník Korzár Jaroslav Hrabčák a Michal Mašlanka.
Prvý ligový titul bol pre Michalovce dá sa povedať nečakaný. Hráčom, trénerom, funkcionárom, ale hlavne divákom ale chutil o to viac. V Michalovciach sa začal pravý hokejový ošiaľ, ktorý pokračoval v deväťdesiatych rokoch takzvanou „Pinďárovou érou“. Po následnom úpadku znova do druhej ligy hokej na Zemplíne znova ožil. Postupnými krokmi získal pevné miesto v prvej lige a v sezóne 2017/2018 Michalovčania po 32 rokoch znova získali prvoligový titul. V nasledujúcej sezóne hráči HK Dukla Ingema titul obhájili a vyšperkovali ho tým, že v baráži postúpili do najvyššej súťaže. Mimochodom, bola to pre Michalovce šiesta baráž o najvyššiu súťaž, z toho druhá, ktorá sa hrala medzi dvoma tímami. Na Vítkovice v roku 1986 Michalovčania nemali, na Žilinu o 23 rokov už áno. Na tento historický úspech nadviažeme v ďalšom článku o histórii michalovského hokeja.
Zaslúžili sa o michalovský úspech:
Predseda klubu: Michal Mašlanka. Podpredsedovia: Jiří Martinák, Milan Kušnír. Tajomník: Dušan Lelák.
Realizačný tím: Jaroslav Hrabčák (hlavný tréner), Štefan Petrus (asistent trénera), Štefan Bubenko, Gabriel Stankovský (vedúci mužstva), Ján Dobrovolský (lekár), Jozef Šefčik (masér).
Hráčsky káder:
Brankári: Pavel Holubář (narodený 19. 11. 1964, prišiel z Vítkovíc), Anton Varga (18. 10. 1964, Banská Bystrica), Jozef Haščák (31. 1. 1964, Martin)
Obrancovia: Zdeněk Moták (7. 6. 1964, Dubnica), Ernest Baráth (18. 9. 1964, Brno), Igor Repka (11. 6. 1965, Dubnica), Pavel Farkaš (24. 1. 1964, Liptovský Mikuláš), Jiři Ševčík (29. 10. 1966, Hradec Králové), Ján Vavrečka (24. 2. 1964, Vítkovice), Milan Benkovič (5. 6. 1960, Trenčín), Dušan Očenáš (3. 1. 1965, Dubnica), Juraj Dujíček (1. 1. 1965, Nitra)
Útočníci: Ernest Hornák (16. 4. 1964/26. 10. 2012, Slovan Bratislava), Anton Bartánus (30. 4. 1963, Dubnica), Pavel Hulva (14. 11. 1963, Zlín), Tomáš Jupa (22. 1. 1964, Kladno), Ivan Hrtús (22. 3. 1963, Trenčín), Peter Sládeček (23. 1. 1963, Nitra), Marek Zatloukal (11. 9. 1965, Přerov), Peter Veselovský (11. 11. 1964, Košice), Pavel Burger (11. 10. 1965, Litvínov), Ladislav Krejcha (6. 10. 1963, České Budějovice), Ján Hromjak (18. 5. 1961, Liptovský Mikuláš), Petr Dolejšek (21. 3. 1963, České Budějovice), Karol Kolečáni (17. 5. 1961, Nitra), Vlastimil Boboš (26. 11. 1966, Michalovce)
Konečná tabuľka I. SNHL:
1. Michalovce 44 27 9 8 219:111 63
2. Martin 44 25 7 12 205:133 57
3. Poprad 44 24 6 14 191:135 54
4. Dubnica 44 23 6 15 168:142 52
5. Skalica 44 23 6 15 154:146 52
6. Nitra 44 21 8 15 164:143 50
7. B. Bystrica 44 20 7 17 157:148 47
8. Zvolen 44 19 5 20 180:172 43
9. Topoľčany 44 18 4 22 182:158 40
10. Liptovský Mikuláš 44 13 6 25 131:192 32
11. Prešov 44 12 4 28 142:231 28
12. Žilina 44 3 4 37 124:307 10
Baráž s Vítkovicami
1. zápas – 18. marca 1986: Vítkovice – Michalovce 4:0 (1:0, 0:0, 3:0); 10 000 divákov (vypredané)
2. zápas – 21. marca 1986: Michalovce – Vítkovice 4:8 (2:1, 1:3, 1:4), góly MI: Benkovič, Hornák, Kolečáni, Hrtús; 5 100 divákov (vypredané, hralo sa v Košiciach)
3. zápas – 25. marca 1986: Vítkovice – Michalovce 6:2 (1:2, 4:0, 1:0), góly MI: Zatloukal, Baráth (8 500 divákov)
Peter Brendza
Zdroj: Denník Korzár, Zemplín extra, archív
