Najvyššia ženská hádzanárska súťaž u našich severných susedov v Poľsku má po dlhšom čase nováčika, ktorý je oživením Ekstraklasy. SPR JKS Jaroslaw vstúpil do najvyššej súťaže parádne. Po jesennej časti mu patrí so šestnástimi bodmi štvrté miesto a je reálne v hre o medailu. Zaujímavosťou je, že SPR JKS figuroval v lete roka 2017 ešte v druhej lige, čiže v tretej najvyššej súťaži. Po dvoch postupoch sa však dostal medzi elitu.
Na oživení tímu má výrazný podiel aj tréner Vít Teleky. Rodený Michalovčan prevzal družstvo ako „treťoligistu“ a dnes s jeho hráčkami trápi aj špičku Poľska. Po jeseni štvrtý tím najvyššej poľskej ligy sa v sobotu predstaví v Michalovciach, kde si zmeria sily v prípravnom zápase s Iuventou (začiatok o 16.00 hod.). Pri tejto príležitosti sme sa v našej rubrike Rozhovor na týždeň porozprávali s trénerom SPR JKS.
Pán tréner, opíšte nám prosím vaše začiatky pri tíme?
„K družstvu som prišiel v lete roka 2017. Vtedy sme boli v druhej lige, navyše z tímu odišiel do ďalšieho družstva z Jaroslawu takmer kompletný káder. Zostávalo nám veľmi málo času na skladbu nového. Navyše, prišla šanca ihneď ísť do prvej ligy, ktorú sme sa po debate s vedením rozhodli využiť. Nakoniec všetko klaplo tak ako malo. Vyskladali sme káder a využili aj možnosť štartu o súťaže vyššie. Vedel som, že to bude zo začiatku ťažké, čo aj bolo. Nakoniec sme v silnej prvej lige obsadili deviate miesto. V ďalšej sezóne sme chceli ísť vyššie. Nakoniec to vypálilo tak, že sme vyhrali celú prvú ligu a z baráže sme postúpili do Ekstraklasy. Opäť sme v lete teda museli pracovať na skladbe kádra a podmienkach. V Poľsku to totiž funguje trošku inak ako na Slovensku a v Čechách. Tím, ktorý chce figurovať v najvyššej súťaži musí zložiť finančnú zábezpeku, ktorá mu bude vrátená po skončení sezóny. Liga sa tým bráni pred tým, čo urobila vlani Gdyňa, ktorá v priebehu sezóny skončila. Okrem peňazí na sezónu tak klub musel zohnať aj financie na túto zábezpeku. Nakoniec sa nám to všetko podarilo. Všetko funguje, aj keď je stále čo zlepšovať, čo aj hráčkam pravidelne prizvukujem.“
Ako hodnotíte jesennú časť?
„Ako nováčik máme jediný cieľ, zachrániť sa medzi elitou. To sa nám po jeseni darí. Aktuálne nám patrí štvrté miesto. Nálada v klube je dobrá. Spokojní sú všetci, tréneri, hráčky, vedenie aj diváci, ktorých sme v tomto meste opäť zobudili. Na každý zápas je plná hala a diváci nás ženú dopredu.“
Spomínate divákov. Aké je ponímanie hádzanej v meste?
„Na návštevnosti je vidno, že mesto žije hádzanou. Povedal by som to aj tak, že máme najlepších fanúšikov v celom Poľsku. V Jaroslawi sa v dlhšej dobe najvyššia súťaž nehrala. Napríklad futbalisti hrajú až štvrtú ligu. Môžeme ale povedať, že mesto športom žije. Aj na futbal totiž chodí dosť ľudí.“
V sobotu sa predstavíte v Michalovciach proti Iuvente. Beriete prípravný duel prestížnejšie?
„Beriem ho tak, že si zahráme s dobrým súperom. Moje očakávanie nie sú veľké. Nepôjde o výsledok, ani o prestíž. Najdôležitejšie je, aby sme obidvaja ostali v zápasovom tempe. Vnímam výsledky Iuventy, ktoré dosiahla teraz na turnaji vo Švajčiarsku. Verím, že aj oni vnímajú naše úspechy v tejto sezóne. Pevne verím, že medzi našimi klubmi ostanú dobré vzťahy. Veď Jaroslaw v minulosti viackrát štartoval na Memoriály Tomáša Jakubču, ktorý dokonca trikrát vyhral. Navyše, medzi našimi mestami je družba, a tak verím, že aj kluby si budú pomáhať.“
Keď by ste mali porovnať poľskú najvyššiu súťaž a MOL ligu, je medzi nimi obrovský rozdiel?
„Určite je. Môžem povedať, že Michalovce, Most, Slavia, Poruba či Šaľa by mohli hrať aj v najvyššej poľskej súťaži. Čo sa týka ďalších tímov, až sa bojím povedať, že hlavne slovenské by mali problémy aj v prvej lige.“
Slovenskí tréneri sa momentálne v ženskej hádzanej nepresadzujú. V minulosti trénovali v zahraničí, teraz maximálne v MOL lige. Výnimkou ste akurát vy a možno Tomáš Hlavatý, ktorý je asistentom trénera v Rostove. Čím si to vysvetľujete?
„Pre slovenských trénerov je ťažké presadiť sa už doma. Povedzme si otvorene, úroveň ženskej hádzanej je nízka. Nie je na takej úrovni, aká bola niekedy. Sú zápasy, ktoré sa ani nezačnú a už každý vie, ako dopadnú. Na druhej strane, je veľmi ťažké presadiť sa aj v zahraničí. Konkurencia je obrovská. V kurze sú tréneri z Dánska, Nórska, Španielska, či Francúzska. Nám na Slovensku trošku ušiel vlak. Ustúpili sme z pozícii. Naša česko-slovenská škola učila hrať hádzanú v Holandsku a dnes sú Holanďanky majsterky sveta. Mali sme naše medzimestské ligy, športové strediská, všetko sa zrušilo. Skrátka sme nezachytili rozbehnutý vlak a teraz je ho ťažké dobiehať. Ale to sa týka celej ženskej hádzanej. Pozriete sa na hlavné mesto, ktoré nemá účastníka v MOL lige. Chýbajú nám aj rôzne semináre, ako máme v Poľsku. Práve v týchto dňoch sme mali seminár, na ktorom reprezentační tréneri Arne Senstad a Reiadar Moistad prednášali pre trénerov všetkých extraklasových klubov ako pozdvihnúť hádzanú v krajine. To mi na Slovensku chýba. Ja som vak v tomto smere optimista. Verím, že sa ľady čoskoro pohnú a my budeme v ženskej, ale aj v mužskej zložke napredovať. Na záver rozhovoru by som všetkých priaznivcom hádzanej ale aj všetkých ľudom dobrej vôle zaželaj požehnané Vianočné sviatky a zaprial im všetko dobré do nového roka.“
Peter Brendza
