Prvý zápas na seniorskej úrovni má za sebou stopér MFK Zemplín Michalovce Filip Vaško. Dvadsaťjedenročný odchovanec košického futbalu sa v sedemnástich rokov sťahoval do talianskeho Udinese Calcio, kde ale dostával šancu prevažne v juniorskej Primavere. V tíme účastníka najvyššej Serie A to dotiahol iba na lavičku náhradníkov.
Aj preto sa počas leta bez deviatich centimetrov dvojmetrový stopér snažil zmeniť klub. Nakoniec sa rozhodol pre návrat na Slovensko a dokonca aj na jeho východnú časť. Zmluvu podpísal s jediným účastníkom najvyššej súťaže z východu Slovenska MFK Zemplín Michalovce, za ktorý v sobotňajšom šiestom kole s Trenčínom (1:1) odohral svoj prvý zápas. Ten bol aj jeho prvým na seniorskej úrovni v najvyššej súťaži. „Viac by ma táto premiéra tešila, keby sme získali tri body,“ rozhovoril sa po zápase Filip Vaško. „Dobre sme doň vstúpili, prvá tridsaťminútovka bola dobrá. Potom na nás prišiel útlm, v ktorom sme dostali gól. Veľmi ma to mrzí, pretože som bol v tom namočený. Mohol som tú situáciu riešiť lepšie,“ sypala si popol na hlavu letná posila Michalovčanov, ktorá kvôli zraneniu mohla nastúpiť až v sobotu. „V druhom polčase sme tlačili. Podarilo sa nám streliť gól, no víťazný sme už nedali. Všetkých nás to mrzí, pretože sme si podľa mňa zaslúžili tri body. Je veľká škoda, že berieme iba jeden,“ dodáva ešte k zápasu Filip Vaško.
Michalovčania v sobotu nastúpili do zápasu s pocitom, že v prípade prehry padnú na posledné miesto v tabuľke. Malo aj to za dôsledok, že sa nevedeli potykať s koncovkou? „Možno bol aj zvýšený tlak, aby sme nespadli úplne dole. My ale na tabuľku pozerať nemôžeme. Skôr sa musíme snažiť sústrediť na samotný zápas. Ideme od zápasu k zápasu. Do každého ideme s tým, aby sme dostali čo najmenej gólov a aby sme sa presadili aj v útoku. V každom chceme vyhrať,“ podotýka michalovský stopér, ktorý vytvoril údernú dvojicu so Španielom Pinom Solerom. „Veľmi dobre si spolu rozumieme. Je to výborný hráč, s dobrou kopacou technikou. V dvojici sme si sadli a postupne sa to určite bude zlepšovať. Som veľmi rád, že môžem hrať pri takomto skúsenom hráčovi, ktorý ma dokáže aj usmerniť. Čo sa týka komunikácia, s tou nie je problém. Ja hovorím po taliansky, on po španielsky, čo sú príbuzné jazyky,“ smeje sa odchovanec košického futbalu.
Toho si do Michaloviec vyhliadol tréner Jozef Majoroš. Ten ho poznal ešte z VSS, z ktorých Vaško odišiel do Talianska. „Najviac zavážilo to, že som potreboval urobiť krok do mužského futbalu. To bol aj hlavný dôvod, že som prijal michalovskú ponuku,“ zdôrazňuje slovenský mládežnícky reprezentant, ktorý posledný zápas odohral pred vyše pol rokom. Krátko pred svojim príchodom do Michaloviec sa totiž v Taliansku zranil. „Posledný zápas som odohral ešte na konci februára, čo je poriadne dlho. Som veľmi rád, že som po siedmych mesiacoch znova nastúpil na ligový duel a zvládol som celých deväťdesiat minút. Trochu ma mrzí, že som mal prsty v góle, pretože to mohol byť aj víťazný návrat.“
Peter Brendza
