Michalovská mládež doteraz veľa hráčov pre áčko nevychovala. Viacerí končia pred bránami prvého tímu Dukly, keď uprednostnia buď civilné zamestnanie, alebo štúdium na vysokej škole. O to viac teší, keď sa v tíme Dukly Ingema presadí nejaký odchovanec. Platí to aj o útočníkovi Pavlovi Regendovi. Čochvíľa dvadsaťjedenročný odchovanec michalovského hokeja sa po troch rokoch strávených v zahraničí, konkrétne vo Švédsku a Fínsku, znova vrátil do materského tímu, kde chce ambicióznemu účastníkovi najvyššej súťaže pomôcť k naplneniu jeho cieľov.
Prvýkrát dal o svojom talente Regenda vedieť ešte v roku 2016, kedy michalovskému dorastu pomohol k historickému postupu do Extraligy. Vo vyraďovacích bojoch prvej ligy nenašli Michalovčania premožiteľa ani raz. V semifinále si poradili s tretím tímom po základnej časti Púchovom 3:0 na zápasy a rovnakým rozdielom zdolali aj vo finále víťaza základnej časti Piešťany. Čakal ich teda boj o najvyššiu súťaž s posledným tímom extraligy HC Topoľčany. Ten najskôr napĺňal úlohu favorita, keď vyhral prvé tri zápasy. Michalovčanom sa ale podarila parádna otočka, keď otočili priebeh série, v ktorej zvíťazili 4:3 na zápasy a postúpili do najvyššej súťaže. Rozhodujúci zápas vyhrali zverenci vtedy trénerov Jána Faitha a Ivana Králika na ľade súpera 3:0. Káder dorasteneckého tímu bol už vtedy prešpikovaný viacerými talentovanými hráčmi, ktorí sa pomaly presadzujú aj v seniorskom hokeji. V bráne stála dvojica Tomáš Tkačik a Vladimír Glosár, na ľade ste napríklad mohli vidieť aj Lukáša Lačného, Dominika Borova, Mateja Farkaša či Radoslava Mesároša. Nielen výškou vyčnieval aj Pavol Regenda. „Musím povedať, že to bol jeden z najlepších ročníkov, aký som v Michalovciach zažil. Krátko som pôsobil aj v extraligovej Spišskej Novej Vsi, v závere sezóny som sa ale vrátil, aby som pomohol k historickému postupu, ktorý sa nám aj podaril,“ zdôveril sa nám Regenda, ktorý k otočke v barážovej sérii dodal. „Veľa družstiev takto sériu otočiť nedokázalo. Na Slovensku si pamätám v seniorskej kategórii akurát na Trenčín. Ukázala sa obrovská sila kolektívu. Aj keď sme prehrávali 0:3 na zápasy, verili sme si, že to môžeme zvrátiť. Veľmi nám pomohli výhry vo štvrtom domácom zápase a v piatom v Topoľčanoch. Potom sa to otočilo a psychická výhoda bola na našej strane. Rozhodujúci siedmy duel sme zvládli parádne.“
Severské dobrodružstvo by ešte chcel okúsiť
Po tomto úspechu sa už cesty talentovaného hokejistu a michalovského hokeja pomaly začali rozchádzať. Regenda uprednostnil ponuku slovenskej osemnástky, kde sa chcel ukázať trénerom a zabojovať tak o miesto na domácom dorasteneckom svetovom šampionáte. Ešte predtým pomohol juniorke Dukly Trenčín k titulu majstra Slovenska a potom sa už rozhodol pobrať zo Slovenska. Na tri roky ho zlanárila zahraničná cesta. Dve sezóny strávil vo Švédsku, konkrétne v tímoch Linkoping HC a Vaxjo Lakers, minulú v najslávnejšom fínskom klube Jokerit Helsinki. „Na pôsobenie v Škandinávii nemôžem povedať nič zlé. Vo Švédsku, či vo Fínsku bolo super. Po hokejovej stránke to je podobné ako teraz v Michalovciach. Tréneri od nás takisto chceli, aby sme hrali ofenzívny hokej. Čo sa týka života, najskôr som si musel zvykať, keďže som tam bol sám. Prvý rok bol ťažší, potom som si ale zvykol a už to bolo v pohode. V posledných mesiacoch som to bral už ako by som bol doma,“ podotýka stále iba dvadsaťročný mladík, ktorý nateraz zahraničnú kapitolu zavrel. V lete totiž prijal ponuku michalovskej Dukly Ingema. Nad pôsobením v zahraničí ale dvere nezavrel. „Určite nie! V tejto sezóne už asi nie, pretože som sa dohodol s Michalovcami, no do budúcnosti to vylúčiť nemôžem. Pôsobenie na severe Európy by som určite ešte raz skúsiť chcel. Momentálne sa ale sústredím na Michalovce, ktorým chcem pomôcť k naplneniu stanovených cieľov.“
Prvýkrát hrá seniorský hokej, na gól stále čaká
Aj keď niektorí jeho rovesníci sú už zabehnutí v seniorskom hokeji, Regenda prvé seniorské štarty, ak nerátame jeden štart za fínsky Kiekko – Vantaa v druhej najvyššej Mestis súťaži v lanskej sezóne, získava až teraz. Doteraz totiž pôsobil v juniorských súťažiach. „Je to iný štýl hokeja, ide totiž o seniorský hokej. V juniorke to bolo skôr o rýchlosti, teraz skôr o taktickosti,“ porovnáva Regenda, ktorý si svoju prvú sezónu medzi mužmi užíva. „Je pravdou, že v príprave sa mi darilo viac. Čo sa týka ligových zápasov, mohlo to byť z mojej strany aj lepšie. Chcel by som sa aj touto cestou poďakovať Michalovciam a trénerom, že mi dali dôveru a verím, že im ju splatím,“ pokračuje útočník, ktorý v štyroch extraligových dueloch zaknihoval dve asistencii. „Ja verím, že prídu aj góly. Možno už v najbližšom zápase,“ smeje sa Regenda.
Plne sa stotožňuje s ambíciami
Michalovská Dukla má vo svojej druhej sezóne medzi slovenskou elitou väčšie ambície, ako pri jej premiére. Tomu vedenie klubu prispôsobilo aj vyskladanie kádra, v ktorom je viacero hráčov s výraznou minulosťou. Nemal talentovaný útočník obavu z toho, že nedostane v tejto spoločnosti priestor na ľade. „Samozrejme, že rešpekt z tých mien tam bol. Poznal som mená ako Bartánus, či Mihálik, no osobne som tých hráčov nepoznal. Tréneri ma ale ubezpečovali, že šancu rozhodne dostanem. Mne sa dobre vydarila príprava, kde som ich asi presvedčil,“ zdôrazňuje Regenda, ktorý sa stotožňuje s vysokými ambíciami najvýchodnejšieho účastníka Tipos Extraligy. „Samozrejme, že áno. Plne sa s nimi stotožňujem. Ja chcem hokejovo napredovať a tým pádom aj niečo dosiahnuť. Nemôžeme si hneď dávať za cieľ, že ideme ligu vyhrať. Chceme ale vyhrať každý zápas a uvidíme, kam sa v sezóne dostaneme.“
Verí v návrat diváka na štadión
Jeho návrat do rodného mesta sa koná v čase, keď na tribúnach okrem usporiadateľov, či novinárov nevidí nikoho. V súčasnosti sa totiž ligové zápasy hrajú bez divákov. „Aspoň, že sa hrajú. Ja som sa o tom rozprával aj s novým hráčom v našom klube, Kanaďanom Markom Louisom. Aj on počul o tom, že v Michalovciach sú fantastickí diváci. Ja osobne som sa takisto tešil, že túto atmosféru zažijem. Čo som počul, diváci tu hokej milujú. Je škoda, že momentálne to zažívať nemôžeme. Všetci ale veríme, že sa to zmení a nás bude dopredu hnať plný štadión,“ reaguje jeden z najmladších hráčov v kádri trénera Miroslava Chudého. Má v tíme aj povinnosti týkajúceho sa toho? „Sú tu aj mladší hráči,“ smeje sa Regenda, ktorý následne k tomu dodáva. „Ja som na to zvyknutý, keďže som takmer vždy hral so staršími hráčmi. Výnimka bola minulý rok, keď už som v Jokerite patril medzi najstarších. Tých povinností tu veľa nie. Všetko robia kustódi, naša jediná úloha je pozbierať puky po tréningu.“
V spoločnosti vicemajstra sveta
Iba päť odchovancov michalovského hokeja si zahralo tak na dorasteneckom svetovom šampionáte do osemnásť rokov, ako aj na juniorských dvadsiatkach. Podarilo sa to akurát Samuelovi Solenskému, Matejovi Hinďošovi, Michalovi Kozákovi a Kristiánovi Kudročovi, ktorý si neskôr zahral aj v NHL či KHL a stal sa seniorským vicemajstrom sveta. „Som rád, že som v takejto spoločnosti,“ smeje sa Regenda, ktorý si zahral na domácom šampionáte do osemnásť rokov v roku 2017 a v roku 2019 zase v Kanade na MS do 20 rokov. V oboch prípadoch dostalo jeho mužstvo, v ktorom pôsobili už aj súčasní slovenskí reprezentanti Martin Feherváry či Adam Liška, stopku vo štvrťfinále. „Krajšie spomienky mám na domáci šampionát. Hrali sme pred parádnou atmosférou vypredaného štadióna. Bolo to niečo skvelé, na čo tak skoro nezabudnem. Je škoda, že sme smolne prehrali vo štvrťfinále s Rusmi. Mohli sme hrať o medailu... Čo sa týka juniorského šampionátu, som doteraz presvedčený o tom, že sme tam nezahrali to, na čo sme mali. Náš ročník bol silný, žiaľ, nevyťažili sme z toho, čo sa dalo.“
Peter Brendza
