Počas svojej vyše dvadsaťročnej kariéry si vydobyl pozíciu jedného z najlepších hádzanárov na Slovensku. Zahral si na troch majstrovstvách Európy, dvoch majstrovstvách sveta, získal desať titulov v šiestich krajinách, deväťkrát sa stal najlepším hádzanárom Slovenska. Hádzanárska legenda Slovenska, odchovanec michalovskej hádzanej, brankár Richard Štochl v týchto dňoch oslávil jubilejné 45. narodeniny.
Pri hádzanej ostal aj po skončení bohatej kariéry. Bývalý golman Prešova, Košíc, Sečoviec, Topoľčian, českej Dukly Praha, maďarských Dunaferru, Veszprému, či Egeru, slovinského RK Celje, francúzskeho Montpellieru, ruského Medvedi Čechov, ukrajinského Motoru Zaporožie, či nemeckého Rhein Neckar Lowen sa venuje brankárom v HK Košice, kde je aj asistentom Martina Liptáka pri extraligovom tíme mužov. PrečRicho sa rozhodol ostať? „Pretože verím ľuďom v tomto klube. Prezident Melich i šéftréner Lipták hádzanú milujú a venujú sa jej roky. Možno to všetci nevedia, ale práve klub HK Košice je pokračovateľom tradície VSŽ a neskoršieho klubu 1. MHK. Keď došlo k finančnému krachu v roku 2015, tak mládež ostala. Rodičia sa spojili a fungovalo to ďalej. Časom však bolo jasné, že mladí hráči potrebujú víziu hry v najvyššej súťaži. Potrebujú mať motiváciu a priestor na zisk skúseností. Podarilo sa nám postúpiť z prvej ligy do extraligy a v nej sa nám darí celkom slušne etablovať. Máme dobré mužstvo a posledné výsledky to potvrdili. Prioritou je však naozaj hlavne to, aby mali odchovanci možnosť hrať hádzanú na najvyššej úrovni. Bolo by totiž smutné, ak by prešli všetkými mládežníckymi kategóriami a potom by skončili. Kvalitný klub potrebuje mať celú mládežnícku pyramídu a tú my našťastie máme. A tá pyramída potrebuje mať svoj vrchol,“ poznamenal pre košiceonline.sk od štvrtka 45-ročný Richard Štochl.
Vo svojej bohatej kariére si zahral v ôsmych krajinách. „V prvom rade som nikdy neuvažoval nad tým, že by som sa niekde usadil. Stále som bol presvedčený, že sa vrátim domov. Som asi dobrý Slovan, pretože mne sa najviac páčilo v Slovinsku či Rusku. Tá mentalita mi bola akosi bližšia, než napríklad vo Francúzsku či Nemecku. Cítil som sa tam lepšie,“ reaguje držiteľ desiatich titulov Štochl, ktorý svoju medzinárodnú kariéru odštartoval po dvoch tituloch v Sečovciach. „Hlavne z pohľadu klubovej úrovne sa mi toho podarilo dosiahnuť dosť. Som majstrom v šiestich krajinách, v siedmich ligách som pozbieral dohromady 20 cenných trofejí. K tomu musím prirátať množstvo strieborných a bronzových medailí. Hral som v top kluboch Európy a škoda len, že mi dvakrát ušlo Final four Ligy majstrov. Zahral som si však dvakrát semifinále pohára EHF a to bol veľký úspech. Boli tam aj individuálne ocenenia a celkovo môžem byť spokojný. Aj som na to patrične hrdý. Všetko sa to začalo už v Dukle Praha, kde sme získali striebro. Nasledovala dlhá osemročná kapitola v Dunajvároši a my sme boli počas nej osemkrát bronzoví. Cez Veszprém a Szeged sme sa jednoducho nevedeli dostať.
Chuť na zlato som si potom napravil v slovinskom Celje, kde sme získali titul i pohár. Veľmi vydarené to bolo aj vo Francúzsku. Prvý rok tri trofeje, druhý dokonca až štyri. Nasledovalo double v Rusku, no tam potom došli peniaze a tak som sa presunul na Ukrajinu. V Záporoží nemala hádzaná veľkú tradíciu, ale podarilo sa nám prvýkrát postúpiť do skupinovej fázy Ligy majstrov. Mali sme tam vytvorené kvalitné podmienky a výsledkom boli dva tituly. Ďalší som potom pridal s nemeckým Rhein-Neckar Löwen a som naozaj rád, že som si mohol skúsiť najlepšiu ligu sveta. V závere kariéry sme ešte získali so zachraňujúcim sa maďarským Egerom ligový pohár a aj to bol teda pekný úspech. To už som pomaličky začínal uvažovať nad koncom a rok predtým som to zabalil aj v reprezentácii. To chcenie víťaziť tam ešte bolo, ale vek sa už prejavoval a povedal som si, že nastal čas uvoľniť miesto mladším.“
Okrem trénerskej pozície sa venuje aj učiteľstvu. Absolvent Fakulty Telesnej výchovy a športu v Prešove učí na škole na Považskej ulici, ktorá sa venuje hlavne mladým športovcom. „Ja sa snažím o to, aby sa hýbali všetky deti. Hlavne v dnešnej dobe je pohyb detí nesmierne dôležitý,“ konštatuje Richard Štochl, ktorý sa sám dohovorí v piatich jazykoch. „Naučil som sa výborne po maďarsky, z pohľadu ruštiny som zdokonalil základy zo školy, ovládam angličtinu a viem aj po slovinsky a srbsky,“ pokračuje deväťnásobný najlepší hádzanár Slovenska. Ten si po skončení kariéry plní aj sny, ktoré nemohol dosiahnuť počas hráčskej kariéry. „Som veľkým fanúšikom dobrej hudby. Mám rád slovenské kapely, ale aj kvalitný rock. Nie som veľmi vyhranený, veľmi ma však potešil minuloročný koncert skupiny Metallica v Prahe. Počas kariéry som mal viackrát kúpené lístky, no povinnosti mi to nedovolili. Teraz som sa konečne dočkal. Veľkým zážitkom boli aj domáce zápasy Slovákov na majstrovstvách sveta v hokeji v Košiciach. Som totiž veľkým priaznivcom hokeja,“ dodáva pre košiceonline.sk Štochl, ktorý si v roku 2018 zahral na hokejovej rozlúčke svojho dobrého kamaráta a takisto Michalovce Richarda Šechného.
Celý rozhovor. Foto: Peter Jesenský.
