Pred rokmi to nebolo možné, no zdá sa, že teraz už je. Paradoxne, príchod viacerých odchovancov z mládežníckej liahne sa deje v michalovskej Dukle Ingema v sezóne, v ktorej má namierené k historicky najlepšiemu umiestneniu. V lete káder rozšírili brankár Glosár, či Pavol Regenda, Adam Stripai a Jakub Ragan, tentoraz vedenie klubu podpísalo ďalších dvoch útočníkov. K už relatívne ostrieľanejšiemu Radoslavovi Mesarošovi dosť prekvapujúco pribudol aj Lukáš Lačný.
Stále iba dvadsaťročný šikovný útočník mohol v materských Michalovciach ostať už v lete. Počas prípravy sa ale rozhodol odísť do Bratislavy, kde študoval vysokú školu. „Prednosť dostala škola pred hokejom. Prišla ponuka zo Slovana Bratislava, kde som mal hrať v juniorke a to so školou rozhodlo odísť tam. Rozhodol som sa teda pre juniorskú extraligu,“ rozhovoril sa Lačný, ktorý okrem Michaloviec a Slovana Bratislava v minulosti pôsobil aj v mládežníckej štruktúre Liptovského Mikuláša. Čo hovorí na to, že v Michalovciach nie sú hráči prorokmi? „Myslím, že je to absolútny nezmysel. Možno niekedy to tak bolo, v súčasnosti ale vedenie klubu pristupuje k nám odchovancom dobre. Dôkazom sú nielen Pali Regenda, ale aj „Glosy“, či Ragan so Stripaiom. Tentoraz sme túto partiu doplnili ja s „Mesim“, smeje sa Lukáš Lačný.
Tréneri si pozerali každý tréning
Dobre stavaný útočník išiel do veľkého Slovana s malou dušičkou. Nakoniec dostal šancu hneď v príprave prvého tímu, za ktorý stihol odohrať aj päť ligových duelov, jeden aj proti Michalovciam. „Tréneri si ma pamätali ešte z minulej sezóny, kedy som bol v juniorke najproduktívnejším hráčom,“ reaguje Lukáš Lačný, ktorý veľa šancí od „belasých“ ani nečakal. „S nejakou veľkou šancou v tíme Slovana, ktorý má najvyššie ambície, som ani nerátal. Ako som povedal, pre mňa bola priorita škola a juniorská extraliga. Súťaž nám ale zrušili a niekoľkých nás posunuli do prvého tímu. Popravde, bol som aj trochu prekvapený z toho, že čo o mne tréneri vedeli. Dosť sa nám tam venovali, či už pán Krajči, alebo tréneri a starší spoluhráči. Tréneri sa dokonca chodili pozerať na každý tréning. Keď prišla väčšia maródka siahli do juniorky a teda aj po mne.“ Za bratislavský Slovan odohral Lačný päť duelov, jeden začiatkom roka 2021 aj v Michalovciach. „V prvom rade ma to veľmi potešilo, že som dostal šancu. Hrať takýto zápas a ešte proti materskému mestu, to je vždy paráda. Pocity boli neskutočné. Mrzela prehra a fakt, že keby boli diváci vpustení na tribúnu, mám tu členov rodiny a možno aj dvadsať kamarátov...,“ pokračuje Lukáš Lačný.
Debut proti spoluhráčom, s ktorými deň predtým trénoval
Ďalšie prekvapenie zažil Lukáš Lačný v posledný deň prestupového obdobia. Práve v ten sa mu ozvalo michalovské vedenie, že má záujem o jeho návrat do tímu. „Mňa osobne to veľmi potešilo. Slovan už preskupil káder a pre mňa už miesto v ňom nebolo. Juniorská súťaž sa nehrá, obával som sa teda, že ostanem dlho bez zápasu. Telefón z Michaloviec ma príjemne prekvapil,“ zdôrazňuje „Hladný“, ako znie jeho prezývka. Paradoxne, debut si odkrútil proti Slovanu Bratislava na štadióne, kde predtým dva dni ešte trénoval. „Veľký presun som nezaznamenal. Veci som si presunul akurát z jednej do druhej šatne,“ smeje sa Lačný. „Aj to bol pre mňa obrovský zážitok. Veď týždeň predtým som s týmito hráčmi trénoval a teraz som hral proti nim. Návrat do Michaloviec ma potešil aj v tomto zmysle.“
Bude kúsať ľad?
Návrat do materského mesta si Lačný načasoval výborne. Prichádza v čase, kedy sa Dukla rozpína k extraligovým výšinám a podľa formy jej už dlhší čas patrí na Slovensku prvé miesto. „Káder je tu vytvorený fantastický. Sú tu starší skúsení hráči, legionári a my mladí, ktorí takisto chceme pomôcť. Za seba poviem, že pokiaľ dostanem šancu, „pokúšem“ aj ľad, aby prišla aj ďalšia šanca,“ zdvíha obočie Lukáš Lačný, ktorý sa do Michaloviec vracia s cieľmi. „Chcem medailu! Nechcem, aby to vyznelo arogantne alebo čo, ale určite na to mužstvo máme, aby sme získali pre Michaloviec historickú medailu. Jednu si pamätám z roku 2013, kedy ju získali hádzanári. Teraz ju chceme my hokejisti!“
Michalovce si zaslúžia juniorskú Extraligu
Lačný spoločne s Mesárošom, Glosárom a Regendom boli členmi generácie, ktorá sa v Michalovciach postarala o mimoriadny úspech. V sezóne 2015/16 sa cez víťazstvo v prvej lige a následnú baráž s Topoľčanmi postúpili zverenci vtedajších trénerov Jána Faitha a Ivana Králika do najvyššej dorasteneckej Extraligy. Tú hrajú Michalovčania až doteraz. „Ja si tento úspech doteraz vážim ako najcennejší v kariére,“ reaguje Lukáš Lačný a následne dodáva. „Boli sme výborná partia, ktorá chcela úspech. Cez sezónu síce viacerí chlapci hrali extraligu v iných kluboch, na play-off sme sa ale vrátili domov a pomohli materskému klubu k postupu,“ spomína sa Lačný. Toho vtedy viedol Ján Faith, teraz je asistentom v Dukle jeho syn Juraj. „Taký je hokejový život. Ani som si to neuvedomil. Tréner Faith je podobne prísny ako jeho otec. Ten nám viackrát prizvukoval, že musíme dať hokeju všetko. Jeho slová sa potvrdili v barážovej sérii s Topoľčanmi, v ktorej sme už prehrávali 0:3 na zápasy. Štyrmi výhrami sme to otočili a vybojovali historický úspech pre klub a mesto.“
Obdobný úspech sa michalovskému HK Mládež mohol podariť vlani. O extraligu sa tentoraz aj s Lačným bili juniori. „O Michalovciach a juniorskej extralige sa toho popísalo a pohovorilo strašne veľa. Už viackrát sa klub pokúsil dostať do extraligy aj juniorku, čo určite vzhľadom na financie je veľmi náročné. Predstavitelia klubu sa však o to pokúsili a naša snaha mala vyvrcholiť vlani,“ podotýka Lukáš Lačný, ktorý bol po polovici baráže na treťom mieste, iba o bod za Skalicou a Martinom. „Opäť sme sa zišli výborná partia. Z Dukly prišli Domino Borov, Maťo Farkaš či Zekucia, z reprezentačnej osemnástky zase Kubo Ragan a Adam Stripai. Ja som prišiel zo Slovana. Tím bol veľmi silný a myslím si, keby súťaž nestopla korona, hráme túto sezónu extraligu,“ sebavedomo dodáva Lačný. Podľa jeho slov si Michalovce extraligu juniorov jednoznačne zaslúžia. „Už len pre to, ako sa klub a mesto správa k športu si myslím, že tam patríme. Urobilo sa strašne veľa roboty. Určite by z toho profitovala aj Dukla, ktorá by si hráčov vychovala sama a nemusela sa tak spoliehať na iné kluby. Rozdiel medzi prvou ligou a extraligovou juniorov je markantný.“
„Hungry“ chce uhasiť hlad po góloch, prezývku mu vymyslel Králik
Michalovský mladík ihneď pri svojom vstupe do šatne upútal. „Myslím si, že som zapadol dobre. Je možno aj dobré, že sme tu viacerí Michalovčania. Poznám Kuba Ragana, Paliho Regendu či Rada Mesaroša a takisto aj hráčov, ktorí sú starší,“ zdvíha obočie Lačný, ktorého prezývku „Hladný“ si osvojil každý v tíme. „Slováci ihneď, legionárom to trošku trvá. Jediný zo zahraničných je tréner Valtonen, ktorý má vola „Hungry“, teda hladný po anglicky,“ smeje Lukáš Lačný. Mimochodom, ako jeho prezývka vznikla. „Keď som bol v doraste, tak ma takto nazval pán tréner Ivan Králik. Hovoril niečo o hladošovi, potom mi ostalo hladný.“
PETER BRENDZA
