Michalovská Dukla Ingema bola v posledný deň prestupového obdobia veľmi aktívna. Podpísala až štyroch hráčov. Okrem Fína Mikka Lehtonena, to bol aj mladučký Slovák Roman Karaffa a dvojica odchovancov michalovského hokeja Lukáš Lačný a Radoslav Mesároš. Práve s druhým menovaným sme sa porozprávali v našej rubrike „Na slovíčko“.
Radoslav Mesaroš bol pri všetkom podstatnom v michalovskom hokeji. Bol pri návrate prvoligového titulu po 32 rokoch, pri jeho obhajobe, postupe do Extraligy, ako aj pri premiére Michaloviec v nej. V novembri 2019 ale trošku prekvapujúco prestúpil do Banskej Bystrice. Zlákala ho túžba slovenského titulu, ktorý Bystričania získali predtým trikrát v rade. Nedokončenú sezónu ale zakončoval v Humennom, kde načal aj sezónu 2020/21. Prišla však ďalšia nevydarená štácia a „hokejový Messi“ hlási návrat do Michaloviec. „Verím, že dostanem šancu pobiť sa o miesto v zostave,“ podotýka 22-ročný odchovanec michalovského hokeja, ktorý bol v roku 2016 aj pri postupe dorastu do najvyššej Extraligy.
Čo hovoríte na fakt, že po viac ako roku ste sa vrátili do rodného mesta?
„V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že som za to rád. Som rád, že som sa vrátil. Doma je doma a mne je tu najlepšie. Mám veľkú ambíciu pomôcť mužstvu k naplneniu jeho cieľov. Verím, že dostanem šancu pobiť sa o miesto v zostave trénera Valtonena. Keď sa tak stane, urobím všetko preto, aby som ho zaujal a hral aj v ďalších zápasoch.“
Vrátime sa ešte k tomu vášmu odchodu. Ten zarezonoval trošku prekvapujúco, keďže ste pomaly získaval miesto v zostave vtedajšieho trénera Dukly Miroslava Chudého. Prečo teda nastal?
„Bolo to preto, že prišla príležitosť, aká by možno už nikdy neprišla. Bystričania predtým získali tri tituly v rade a brúsili si zuby na štvrtý. Taká ponuka nechodí každý deň. Bol som sebavedomý a veril som si. Po rozhovore s prezidentom Dukly pánom Burinským som sa rozhodol ponuku Bystrice prijať. Kvitujem, že v Michalovciach sa na mňa nenahnevali. Ja som vedel, že sa sem raz vrátim. Síce je to skôr, ako som predpokladal, no ako som povedal, som rád, že som tu.“
Banská Bystrica bola v čase prerušenia ligy na prvom mieste a bola favoritom na zisk titulu. Prišla však pandémia a tá zrušila sezónu, v ktorej ste mohli byť majstrom Slovenska. Síce ste už v tíme „baranov“ nefigurovali, no vaše meno by bolo taktiež vyryté na pohári. Mrzí tento fakt?
„Samozrejme, že to trošku zamrzí. Ako hovoríte, mohol som byť už majstrom Slovenska. Pôsobenie v Bystrici hodnotím dobre. Všetko bolo super, všetko šľapalo ako malo. Žiaľ, nastala situácia aká nastala. Bystričania to mali rozbehnuté dobre, prišiel však koronavírus a už teraz nevieme, kde by skončili...“
Sezónu ste nakoniec dokončovali v Humennom. S nováčikom prvej ligy ste sa na zmluve dohodli aj pred touto sezónou, no na Hornom Zemplíne sa vám nedarilo. Kde hľadať príčiny?
„Minulú sezónu som končil v druhej lige vinou papierov. Hral som totiž za tri kluby – Michalovce, Bystrica a v čase voľna aj za Humenné, a sezónu som mohol dokončiť len v nich. Rozhodol som sa Humenčanom pomôcť v boji o prvú ligu, čo sa nám aj darilo. Možno aj preto som sa v lete rozhodol ostať tam. Nie všetko si však sadlo ako malo. Nedarilo sa mi a z oboch strán nebola spokojnosť. Časom som zvážil nejaké veci. Nechcem to nejako rozpitvávať, no dohodli sme sa na mojom konci tam. Určite neľutujem túto skúsenosť, prostredie mi ale celkom nesadlo, čo sa prejavilo na mojich výkonoch“.
Niečo ste už naznačil, no opýtame sa ešte raz. S akými ambíciami prichádzate do Michaloviec?
„S tými najvyššími. Všetci v klube majú najvyššie ambície. Budem sa snažiť, čo najviac pomôcť tímu k naplneniu.“
Vo svojej kariére ste zažili veľa trénerov. V dvadsiatke vás viedol Ernest Bokroš, v Michalovciach Miroslav Ihnačák, Miroslav Chudý, v Humennom zase ostrieľaný Milan Staš. Ako na vás pôsobí tréner Dukly Tomek Valtonen?
„Ako spomínate, tých trénerov som už zažil viacerých. Čo sa týka trénera Valtonena, je na ňom vidno obrovský profesionalizmus. Tréner je síce prísny, no vie aj poradiť. Veľa s nami hovorí. Prináša do našej hry také prvky, aké som ešte nevidel. Jeho príchod do Michaloviec je určite plusom pre klub.“
Dukla ťahá sériu dvanástich výhier v rade. Čo na ňu hovoríte?
„Ja som sledoval ich výsledky od začiatku a keby mi niekto v novembri povedal, že sa budú krátko pred koncom základnej časti biť o prvé miesto, neveril by som mu. To ale asi nikto... Po zmene trénera si ale všetko sadlo ako malo. Sám vidím, že teraz je mužstvo naštartované! Počas série zdolali každý tím extraligy, čo nie je náhoda. Je za tým tvrdá robota hráčov, ale aj trénerov. Sila v tíme rozhodne je a je dôvod mať dobrý pocit k tomu, že budú stanovené ciele naplnené. Vyhrali sme dvanásťkrát a ja verím, že pridáme aj ďalšie výhry.“
Hovorí sa, že play-off je iná súťaž. Ambície klubu sú najvyššie. Veríte, že ich naplníte?
„Však preto som sem aj prišiel. Titul mi nevyšiel minulú sezónu, chcem ho teraz! (smiech...). Teraz vážne. Ako hovoríte, play-off je iná súťaž. Michalovce ešte ani raz play-off nemali. Som rád, že po tých dvoch tituloch, postupe a extraligovej premiére budem aj pri ňom. Tréneri nás určite pripravia na vyraďovaciu časť dobre. Mužstvo tu je určite na medailu a každý z nás v klube ju aj chce.“
V šatni ste našli viacero známych tvári. Nestávalo sa často, že v prvom tíme Dukly bolo viacero Michalovčanov. Dnes ste tam vy, Pavol Regenda, Lukáš Lačný, Matej Farkaš, Jakub Ragan či Adam Stripai. Bolo to pre vás prekvapenie?
„Keď som vstupoval do prvého tímu Dukly ja, v kádri boli iba dvaja Michalovčania – Banovský a Fajčák. Veľa hráčov odtiaľ sa v prvom tíme neprestriedalo. Teraz nastala zmena. Je to len dobré, že v Dukle hrá viac Michalovčanov. Je to dobré pre klub, ale aj pre mesto samotné. Ukazuje sa, že práca v mládeži je dobrá a tá dokáže vychovať hráčov aj pre extraligový hokej. Chlapcov poznám, viem o ich kvalitách, takže to celkom pre mňa prekvapenie nie je. Všetci majú svoju kvalitu a rozhodne majú na to, aby hrávali v extralige dlhšie.“
PETER BRENDZA
