Regenda bližšie k Rige, Jenčík ju má istú

Dvaja členovia HK Dukla Ingema Michalovce začali v pondelok večer posledný reprezentačný zraz pred odletom na hokejové majstrovstvá sveta v lotyšskej Rige. Zatiaľ, čo útočník Pavol Regenda ešte musí o miestenku zabojovať, kustód, či po novom výstrojový manažér Marek Jenčík má Rigu de facto istú.

Tréner Craig Ramsay po dvojzápasoch s Rakúskom a Českou republikou zužoval nomináciu. Miesto v nej si našiel aj Pavol Regenda. Dvadsaťjedenročný odchovanec michalovského hokeja si svoj reprezentačný debut, ktorý zažil v súboji s Rakúskom, bude pamätať do konca života. Pripomínať mu ho bude nielen víťazstvo 3:1, ale aj asistencia na gól Mareka Hrivíka. „Škoda, že tých kanadských bodov nebolo viac,“ smeje sa Pavol Regenda a následne už vážnejšie dodáva. „Je dobré, že som tam bol na presilovke. Tréner mi v týchto činnostiach dával dosť šancí. Určite aj preto, že ma v nich videl v Michalovciach. Snažil som sa pridať aj ďalšie kanadské body, no už to nevyšlo.“

Zápasy s Rakúskom sa hrali niekedy až za hranicou tvrdosti. Rakúšania sa pokúšali Slovákov zdolať nielen hokejovými zbraňami a viackrát sa aj zaiskrilo. V závere druhého zápasu to dokonca vyvrcholilo menšou bitkou, ktorú zviedol práve Regenda s Dominikom Hacklom. Michalovský útočník mal v nej rozhodne navrch. „Počul som o nich, že sa snažia o trošku iný hokej. Snažia sa hrať fyzickejšie, čo ukázali aj v zápasoch s nami. Mne osobne to bolo aj jedno, z ich strany to však niekedy bolo až zákerné. Okrem toho sa nevedeli dostať do šancí, takže tento štýl bol asi to, čím sa chceli dostať do zápasu,“ pokračuje Regenda, ktorý odohral všetky štyri zápasy. „Čo sa týka toho zrazu, ja som bol so všetkým spokojný. Zápasy s Českom boli náročnejšie aj preto, že Česi skladajú veľmi silný tím. Bolo to vidno aj na tých dvoch zápasoch a určite to bude vidno aj na majstrovstvách.“

Šampionát je stále ďaleko

Aj keď Regenda prežil prvé sito Craiga Ramsaya, vyhraté ešte nemá. To bude mať až vtedy, keď bude v nedeľu sedieť v lietadle na linke Bratislava – Riga. Dovtedy musí v piešťanskej „bubline“ stále bojovať o jednu z 28 miesteniek na svetový šampionát. „So svojou pozíciou v tíme som zatiaľ spokojný. Tréner ma využíval v prípravných zápasoch dosť. Hral som presilovky a aj v hre piatich proti piatim. Je tam dosť kvalitných hráčov a niekoľko ešte určite príde. V hre sú totiž extraligoví finalisti a aj chlapci zo zámoria. Určite som k šampionátu bližšie, no Riga je stále ďaleko,“ podotýka Pavol Regenda, ktorý si už zahral na svetových šampionátoch do osemnásť i dvadsať rokov. Teraz je na rade šampionát dospelých. „Určite by to bolo pre mňa splnenie detského sna. Na tento šampionát môžu tréneri nominovať až 28 hráčov, čo môže byť moja šanca. Musím ale stále bojovať, pretože konkurencia je veľká,“ dodáva možno druhý Michalovčan, ktorý sa predstaví na majstrovstvách sveta. V roku 2012 sa to na striebornom šampionáte v Helsinkách podarilo Kristiánovi Kudročovi.

Jenčík ma Rigu istú

V momentálne lepšej pozícii je kustód Marek Jenčík. Večne usmiaty Michalovčan sa dostal do realizačného tímu reprezentácie minulý rok a nevypadol z neho ani počas doby pandémie a takisto ani počas bronzovej púte michalovskej Dukly extraligou. „Som veľmi rád, že tréneri na mňa nezabudli,“ smeje sa Jenčík, ktorý má zrejme účasť na šampionáte istú. „Veľmi sa na to teším. Podmienky v „bubline“ budú určite náročnejšie, no aj tak si chcem svetový šampionát vychutnať. Jedno, čo ma mrzí, že sa bude hrať bez ľudí. No taká je doba...,“ pokračuje Marek Jenčík. Ten po bronze s michalovskou Duklou má medailovú náladu aj s reprezentáciou. „Chlapcom som hneď po príchode na zraz povedal, že mám jednu medailu a chcem druhú,“ smeje sa Jenčík a už vážnejšie dodáva. „Určite nás nečaká nič ľahké. Jednotlivé tímy budú omladené. Keď sa nám podarí postúpiť do štvrťfinále, potom je už možné všetko. Vystreliť môže aj naša motyka.“