Hokejová Dukla bola v uplynulých dňoch a týždňoch stredobodom záujmu v zemplínskom športe. Dôvodom boli trénerské zmeny i hráčske rošády. O tom i všeličom inom sme sa pozhovárali so športovým riaditeľom HK Dukla Michalovce Richardom Mašlankom.
Ako ste spokojní s doterajším účinkovaním A-mužstva michalovskej Dukly? Korešponduje priebežné piate miesto s plánmi, ktoré ste si stanovili pred štartom ročníka?
„Pred sezónou sme si dali cieľ play-off a tam sa dostať čo najďalej, hrať atraktívny hokej a pritiahnuť do hľadiska čo najviac divákov. Máme odohraných 19 kôl, z tohto pohľadu sme s piatym miestom spokojní. Samozrejme, ideálne je skončiť do štvrtého miesta, ja verím, že sa mužstvo o to na ľade určite ešte pobije.“
Dukla je prvoligovým rekordérom v „spotrebe trénerov“, po dvadsiatich kolách už má tretieho kormidelníka? Prečo toľké zmeny a boli všetky výmeny nevyhnutné?
„Pozrite sa, je to asi tak, v dnešnom športe to nemá ľahké tréner, hráč, ale ani funkcionár. Samozrejme, priznávam, že meniť troch trénerov v tak krátkom období nie je práve ideálne. Ale poviem to takto, tie zmeny boli nevyhnutné.“
Aktuálne je na lavičke skúsený harcovník Ján Faith, ktorého prínos bol badateľný už v jeho piatkovej premiére proti Bardejovu. Všimli sme si však, že na lavičke mu asistuje talentovaný mládežnícky kormidelník Matej Ševčík. Čo si sľubujete od tohto kroku?
„V prvom rade upokojiť atmosféru, ktorá nebola v posledných dňoch práve pozitívna... Pán tréner Faith je skúsený harcovník, keďže nechcel pracovať sám, jeho voľba padla na Mateja Ševčíka, pre ktorého to bude dobrá trénerská skúsenosť. Verím, že ich spolupráca bude prospešná hlavne pre Duklu a spoločne sa nám podarí naplniť naše ambície.“
Od začiatku sezóny ste už pristúpili k viacerým zmenám v hráčskom kádri, poslednou lastovičkou bol odchod útočníka Štefanecha. Plánujete v blízkej budúcnosti ešte nejaké zmeny smerom von, alebo je mužstvo nateraz stabilizované?
„Okrem Viktora Štefanecha sme sa dohodli po zápase s Bardejovom na ukončení spolupráce aj s Petrom Hurtajom a Martinom Baronom. Zatiaľ je to všetko, musíme počkať na doliečenie zranení Martina Segľu, Martina Opatovského, Miša Kozáka a Petra Čížeka.“
Druhou stranou mince je, že pri tejto maródke sa čoraz viac chytajú šancí vlastní odchovanci. Zo šiestich obrancov sú až štyria Michalovčania, na pomery Dukly je raritou tretí juniorský útok. Čo vy na to?
„Všetko zlé je na niečo dobré, pri tak vysokej maródke dostali šancu ďalší hráči, medzi nimi aj naši juniori. Sme len radi, že sa svojej šance chytili a zastali si svoje miesto. Je len na nich, aby svojou prácou a prístupom dokázali, že už dnes patria do prvého mužstva. Potešiteľné to je hlavne s výhľadom do budúcnosti.“
Ako ste spokojní s návštevnosťou a čo povedať k fanklubu? Ten bol prednedávnom dosť medializovaný, ako teda chcete vylepšiť spoluprácu a komunikáciu s vlastnými fanúšikmi?
„Michalovský divák má hokej rád a hlavne mu rozumie. Sme veľmi radi, že sa návštevnosť pohybuje na tejto úrovni. Ja pevne verím, že to takto ostane a že hráči pripravia naším divákom len a len radosť, podobne ako tomu bolo v piatkovom zápase s Bardejovom. Komunikáciu a spoluprácu s fanklubom si zobral na starosť prezident klubu pán Mráz, čo samo hovorí za všetko.“
Darí sa aj vašim mládežníkom, juniori i dorastenci okupujú čelné priečky svojich súťaží. Čo od nich očakávate v tejto sezóne? A začína sa pomaly napĺňať vaša vízia spred dvoch rokoch, keď ste si vytýčili vytvoriť najprv mládežnícku pyramídu družstiev s následným presunom najtalentovanejších jednotlivcov do kádra A-mužstva?
„Tak v tejto otázke je - povedal by som - hneď aj moja odpoveď... Samozrejme, tá vízia tu je stále. Juniori aj dorastenci rozbehli túto sezónu dobre, ale tá ťažšia časť sezóny ich ešte len čaká. Pokiaľ by snaha obidvoch družstiev priniesla svoje ovocie postupom do extraligy, bol by to skvelý výsledok najmä s výhľadom do budúcnosti pre hokej v Michalovciach. Tu by som vyzdvihol prácu trénerov oboch tímov, Petra Mihaľa a Petra Tirpáka pri juniorke a Mateja Ševčíka a Jana Halušku pri doraste.“
