Po niekoľkodňovej odmlke sme späť v obzretí sa za michalovským hokejom v novom miléniu. Postupne sme prešli od čias, kedy bol hokej v metropole Zemplína na samom dne, až po časy, kedy sa v prvej lige štveral čo najvyššie. Dvakrát hráči Dukly bojovali vo finále, zakaždým ich ale porazil Bardejov. Po úspešných sezónach prišli sezóny neúspešné a aj fanúšikovsý tlak spôsobil rezignáciu dovtedajšieho prezidenta Alexandra Černegu, pod ktorého účinkovaním zaznamenal michalovský hokej striebornú éru.
Na najväčší úspech, v podobe prvoligového víťazstva zo sezóny 1985/86 ale nenadviazal. Na to si Michalovčania museli počkať až do sezóny 2017/18. Ešte pred ňou nastala spomenutá zmena vo vedení. Hokeja sa ujala firma Ingema, novým prezidentom sa stal jej čelný predstaviteľ Martin Burinský. Práve za jeho pôsobenie prišli najväčšie úspechy klubu v jeho novodobej histórii. Keď sme éru v rokoch 2012 až 2014 nazvali striebornou érou, tie od roku 2017 až do roku 2019 môžeme kľudne nazvať zlatou érou.
Zlatá éra michalovského hokeja znamenal dva tituly v prvej ligy. Prvý získali Zemplínčania v sezóne 2017/18, druhý hneď v tej nasledovnej.
Vranovský azyl
Poďme ale pekne po poriadku. Minule sme končili rezignáciou Alexandra Černegu z postu prezidenta klubu. Stalo sa tak po sezóne 2016/17. V tej nasledujúcej stála pred Zemplínčanmi aj výzva, ako sa vysporiadajú s tým, že nemajú vlastný stánok. Od leta 2017 totiž prišlo k dlhodobo plánovanej rekonštrukcii michalovského zimného štadióna a tímy tak museli hľadať náhradné útočiská. Muži ho našli vo vranovskej STD aréne, kde nielenže trénovali, ale aj hrali „domáce“ zápasy. Do tohto stavu vstúpila firma Ingema, ktorá začínala prakticky od podlahy. Aj napriek tomu sa jej podarilo postaviť solídny káder, ktorý však nešliapal ako hodinky. Aj preto prišlo k trénerskej zmene, keď Miroslava Ihnačáka nahradil nedávno zosnulý Miroslav Chudý. Na prekvapenie všetkých, ten ostal na michalovskej striedačke viac ako tri roky, až do novembra 2020. Mimochodom, trénerom budeme venovať nasledujúcu kapitolu. Chýbať v nej nemôžu práve Ihnačák, po ktorom Zemplínčania siahali najčastejšie, ako aj Chudý, za ktorým sú najväčšie úspechy v novodobej ére...
Napodobnili futbalistov aj hádzanárky
Rekonštrukcia stánku sa naťahovala až do polovice januára, kedy sa konečne michalovský hokej vrátil domov. A lepší duel si Zemplínčania ani nemohli želať. V priamom súboji o prvé miesto privítali Skalicu. Pred do posledného miesta natrieskaným štadiónom a pred zrakom vtedajšieho prezidenta SZĽH Martina Kohúta sa hral výborný hokej, s nešťastným koncom pre domácich, ktorí prehrali 3:4. Apropo, Michalovčanom príchod do vynovených stánkov neprináša ovocie. Určite si spomínate na premiéru futbalistov MFK Zemplín na vyhrievanom trávniku. S Prešovom v auguste 2017 a prehrali 0:1. No a pamätníci si určite spomenú, ako skončila premiéra hádzanárok Iuventy Michalovce v novučičkej Chemkostav aréne. Taktiež prehrou 22:25 so Slaviou Praha!
Titul po 32 rokoch
Domáca porážka so Skalicou spôsobila, že Michalovčania išli do play-off z druhého miesta, no nakoniec Záhorákom všetko vrátili aj s úrokmi. Vo finálovej sérii ich zdolali 3:1 na zápasy a po 32 rokoch priniesli do metropoly Zemplína víťazný pohár za prvenstvo v prvej lige. Zverenci trénera Miroslava Chudého si dokonca mohli vybojovať účasť v najvyššej Extralige, keď so Skalicou čelili v baráži dvom najslabším extraligistom – Liptovskému Mikulášu a Detve. Extraligisti si ale nakoniec uhájili príslušnosť v najvyššej súťaži. Od začiatku ďalšej sezóny ale išli Zemplínčania jasne za stanoveným cieľom, ktorým bola Extraliga. Najskôr dosiahli premiérovo víťazstvo v základnej časti, potom prišla na rad obhajoba titulu a následne úspech v baráži so Žilinou, ktorý znamenal postup do najvyššej súťaže. Michalovskí hokejisti tak po štyroch rokoch napodobnili futbalistov. Zlatá éra teda skončila postupom.
Po dvoch víťazstvách v prvej lige prišiel vytúžený postup do Extraligy
Bude po striebornej a zlatej ére aj éra bronzová?
V predchádzajúcich riadkoch sme vám zmapovali striebornú a zlatú éru michalovského hokeja v prvej lige. Účinkovanie Dukly v nej sa skončili postupom do najvyššej súťaže. Mimochodom, ten sa udial až v piatej baráži. Predchádzajúce štyri, z toho jedna s pokusom o postup do federálnej ligy, boli neúspešné. Michalovská Dukla múti vody aj v najvyššej Extralige. Vo svojej premiére sa dlho pohybovala dokonca aj v prvej šestke, nakoniec jej hráčom tri kolá pred koncom nadstavby patrilo sme miesto a boli tak blízko k splneniu stanoveného cieľa, postup do play-off. Sezónu ale predčasne ukončil koronavírus. Druhá sezóna medzi slovenskou elitou bola pre Michalovčanov ešte úspešnejšia. Už od začiatku mali najvyššie ciele, ktoré sa im podarilo naplniť. Dostali sa do semifinále play-off, v ktorom síce nestačili na Poprad, no druhé miesto po základnej časti im zabezpečilo zisk historickej bronzovej medaily. Medailové ambície budú mať Michalovčania aj v nasledujúcej sezóne. Bude po dvoch strieborných a dvoch zlatých medailách ďalšia michalovská éra nazvaná bronzovou? Na to si musíme ešte počkať. Vy aj do nasledujúcich článkov, v ktorých sa budeme venovať historickým sezónam v Extralige, ale aj spomenutým trénerom, ktorí viedli michalovský mužský hokej v novom miléniu...
PETER BRENDZA
