Do svojej tretej sezóny v najvyššej Tipos extralige vstúpili v piatok hokejisti HK Dukla Ingema Michalovce. Vlani bronzový tím má opäť najvyššie ambície. Práve o nich, o cieľoch tímu, fínskej ceste, ktorú začali v Michalovciach raziť, či o tom, ako ublížila pandémia michalovskej Dukle, sme sa porozprávali s jej prezidentom a čelným predstaviteľom generálneho partnera firmy Ingema Martinom Burinským.
Pán prezident, budeme sa rozprávať aj o tejto sezóne, poďme ale najskôr k sezóne 2019/20, kedy ste vstúpili do najvyššej slovenskej súťaže. Aké boli ciele a očakávania?
„Na jednej strane sme chceli na najvyššiu scénu vstúpiť s veľkým entuziazmom a hneď priniesť Michalovciam nejaký výsledok. Na strane druhej sme zase chceli poďakovať chlapcom, ktorí si postup vybojovali. Vedeli sme, že úroveň extraligy a prvej ligy je odlišná, no chceli sme, aby v kádri boli aj tí, ktorí postup vybojovali. Prvú sezónu medzi elitou sme teda poňali ako „oťukávaciu“. Chceli sme aj vedieť, či sa dokážeme ako klub nastaviť na extraligu. Na jednej strane najvyššia súťaž púta väčší záujem diváka, na strane druhej, musíte mať aj zvýšené náklady. Potrebovali sme teda aj zvýšiť vstupné. Práve príjem zo vstupného je kľúčový pre to, aby sme boli na vyššej úrovni. Bez divákov sa totiž na tejto úrovni hokej dlhodobo robiť nedá. Možno aj áno, ale nie v tej kvalite, ako chceme. Prvá sezóna nám ukázala obrovský divácky záujem a čo nás potešilo bol aj veľký záujem o výjazdy vonku. Čo si pamätám na náš prvý zápas v Košiciach, kde sme paradoxne hrali o prvé miesto, vypredali sme tam dva sektory. Práve to naštartovalo našu víziu, ako ísť ďalej. Starí partneri nám po postupe do extraligy ostali, prišli noví a niektorí boli dokonca ochotní aj dať viac peňazí, pretože pochopili, že potrebujeme vyšší rozpočet. Škoda, že prišiel predčasný koniec a my sa už nedozvieme, či by sme historicky prvú sezónu zakončili účasťou v play-off. Rozhodnutie ale bolo správne. V druhej sezóne sme chceli viac. Chceli sme poskladať káder, ktorý by sa bil o najvyššie priečky. Nastavili sme si cieľ semifinále. V čase skladania kádra nás ani nenapadlo, že môže prísť k lockdawnu a že na ani jednom zápase nebudeme mať divákov. Prišiel však moment, ktorý nikto neočakával a my sme prišli možno až o päťdesiat percent plánovaného rozpočtu.“
Ako ste sa rozhodli situáciu riešiť?
„Už v januári sme vedeli, že to potrebujeme nejako riešiť. V tom čase sme už vedeli, že keď ciele ostanú najvyššie a pôjdeme do play-off, náklady budú o dosť vyššie. Ide o náklady na výstroj, na cestovanie, stravu, ubytovanie. Úspech, ktorý sme chceli, zvyšoval naše náklady. V tom čase sme vedeli, že sa pôjde bez divákov, ale aj verili v nejakú pomoc od štátu. Šport a kultúra však ostali na chvoste. Aj keď nám bola pomoc prisľúbená, neprišla. Respektíve prišla výzva cez Fond na podporu športu, podmienky boli vypísané ale tak, že prevažná väčšina klubov si na peniaze siahnuť nemohla. Druhá výzva prišla teraz v auguste. Sme vo fáze, kedy čakáme a veríme, že niečo dostaneme. Treba sa pozrieť na to, že sme mali výpadok zo vstupného na konci našej prvej sezóny medzi elitou a celej druhej sezóny, kedy sme hrali o špicu. Je to veľká suma, o ktorú sme prišli. Je obrovská smola, že tie naše najväčšie úspechy prišli v dobe korony. Korona teda pre nás prišla v najnevhodnejší čas.“
Ublížila pandémia klubu veľmi?
„Treba povedať, že historický bronz bol pre nás neskutočne drahý. Jednak sme čakali podporu od štátu a takisto sme možno očakávali, že aspoň na play-off pustia na štadión divákov. Keby štvrťfinále a semifinále bolo aspoň s päťdesiatpercentnou kapacitou, určite by nám to pomohlo. Každopádne sme čakali, že keď sme boli v tomto smere obmedzení, tak príde adekvátna kompenzácia. Príjmy zo vstupného tvoria možno až štyridsať percent rozpočtov klubov. Teraz neboli žiadne. Korona navyše priniesla aj určitý strach, čo sa prejavuje aj teraz. Vnímame to tak, že niektorí fanúšikovia sa boja nakaziť a preto na zápas nepôjdu. Dostať ľudí späť na štadióny bude dlhodobý proces. Ružovo to nevyzerá ani s touto sezónou. Je tu Covid automat, ktorý rešpektuje regionálnu krivku pandémie, no nám nedovoľuje plánovať veci. Musíme ísť od zápasu k zápasu, pretože neviete, v akej fáze budete budúci týždeň. Vrátenie do normálu pri športe a kultúre teda bude ešte nejaký čas trvať.“
Ako sa vám podarilo prežiť najhoršie časy?
„Podarilo sa nám to za pomoci našich partnerov a samozrejme mesta, ktoré nekrátilo sľúbený príspevok. Mesto sa tak výrazne zasadilo o to, že sme mohli pokračovať a získať bronz. Dostali sme podporu aj od vlády, bola to ale podpora minimálna a keď máme vykryť dve sezóny, je to žalostne málo. Zoberte si aj to, že hokej je z primárnych športov asi najdrahší. Náklady na výstroj nie sú vyššie v ani jednom športe. Museli sme si pomôcť pôžičkou od zväzu, no aj tú treba vrátiť.“
Postupne sa dostávame k sezóne, ktorá začala v piatok. Aké ciele ste si v nej stanovili?
„V lanskej sezóne sme získali tretie miesto a v dlhodobom hľadisku sa chceme posúvať ďalej. Chceme sa etablovať ako klub, ktorý túži hrať play-off každú sezónu. Naše ciele sú opäť vysoké. Chceme minimálne zopakovať semifinále z minulej sezóny. Na základe toho sa skladal aj káder. Kým v minulej sezóne prišiel tréner Valtonen v jej priebehu a nemal možnosť poskladať si káder ako chce, teraz dostal spolu s manažérom Aittolom dôveru, aby si ho takto poskladal.“
Ako sa pozdáva káder vám?
„Analyzovali sme, prečo sme v semifinále neprešli cez Poprad a vyšlo nám, že kľúčovú rolu zohrali pozície brankára a prvého centra. Teraz čakáme od prvého centra a brankára, že nás budú ťahať. A ako sa tím pozdáva mne osobne? Sme na začiatku určitej cesty. Hodnotiť všetko môžeme trebárs po prvej tretine základnej časti. Môj osobný pohľad nemusí byť to, čo vidí tréner. Musíme vsádzať na progres. Nemôžeme ísť do sezóny s najvyšším rozpočtom. Nemáme na to! My ich musíme dohnať prácou a systémom hry. Máme tu hráčov, ktorí spolu predtým nehrali. Je potrebné, aby si teda na seba zvykli a aby si zvykli na trénerov systém. Tréner Valtonen má našu dôveru. Čakáme napríklad veľa od Cameranesiho, čakáme veľa aj od Keränena či Fourniera. Oni by mali byť ťahúňmi tímu. Liga však bude rozhodne ťažká. Pripomína mi to možno aj českú ligu, kde každý môže vyhrať s každým. To pridáva súťaži na kvalite. Určite nebolo dobré, keď mal nejaký tím trebárs po dvadsiatich kolách nedostihnuteľný náskok. Vnímame silu ostatných tímov a preto aj tréneri majú všetky podmienky na to, aby si nastavili tím tak, aby dosiahol úspech.“
Východ Slovenská má v lige až päťnásobné zastúpenie. Práve vy ste to odštartovali, keď ste sa pridali ku Košiciam a Popradu, V tejto sezóne vás nasledujú aj Prešov a Spišská Nová Ves. Čo na to hovoríte?
„Je to výborný pocit. Prešov je presunutým klubom z Detvy, no treba podotknúť, že ide o krajské mesto, tretie najväčšie na Slovensku a to si zaslúži hokej na najvyššej úrovni a zrekonštruovaný štadión. Určite tam extraliga patrí. Takisto Spišská Nová Ves je niekdajšia bašta hokeja, kde vyrástlo veľa dobrých hráčov. Pre nás to má pozitívny dopad. Uvidíme viac východoslovenských derby.“
Veľa sa hovorí o „fínskej ceste“ Neirituje vás ešte toto slovné spojenie?
„Vonkoncom nie! Práve naopak. Pozriete sa, Fíni aktuálne dominujú hokeju. Nemôžeme ísť cestou nejakej nehokejovej krajiny, musíme ísť cestou, kde sa hokeju darí. Fínska cesta sa ukazuje vo svete ako správna a my ňou chceme ísť takisto. Ak chceme uspieť so Slovanom, Košicami, či Popradom, musíme byť iní.“
V príprave sme mohli vidieť prvý čiastkový neúspech v podobe vypadnutia zo Slovenského pohára. Čomu to pripisujete?
„Malo to svoje príčiny. Tréneri naplánovali dva víkendy, v ktorých minimálne v jednom malo mať družstvo voľno. Zápas s Prešovom bol naplánovaný na utorok štrnásteho septembra. Vtedy bola ale v Prešove návšteva pápeža a po vyhodnotení všetkého sme sa dohodli, že hrať budeme neskôr. Takisto prišla aj kolízia so zápasom v Martine. Aj vinou viacerých informácii na stránke zväzu sme my mali za svoje, že hráme v piatok a Martin, že sa hrá vo štvrtok. Nám nevyhovoval štvrtok, im piatok a jediným možným termínom bola nedeľa. Zápasy sa nám tak presunuli na víkendy, kde mali mať minimálne raz hráči voľno. Možno aj prišla určitá nervozita, ktorá vyvrcholila konečnými výsledkami. Možno sme mohli aj my byť principiálni a tlačiť na to, aby sa hralo v prvotných termínoch, chceli sme sa ale dohodnúť. Vyšli sme v ústrety tak Prešovu, ako aj Martinu. Zvolili sme cestu dohody, ktorá nám úspech nepriniesla. Neberieme to ako tragédiu. V pohári sme chceli ísť čo najďalej, pre nás je ale priorita liga.“
PETER BRENDZA
