So šiestym januárom sa spája Sviatok Troch kráľov a Sviatok Zjavenie Pána. Pre väčšinu kresťanov je tento dátum ukončením vianočného obdobia. Pre pravoslávnych kresťanov sa však sviatky pokoja a radosti ešte len začínajú. Najväčší podiel zastúpenia majú na východnom Slovensku.
Oficiálny koniec?
Pre niektorých sa skončili Vianoce rozdaním darčekom počas Štedrého večera, pre iných pokračovali ešte Prvým sviatkom vianočný a Druhým sviatkom vianočným sa rozlúčili nielen s kapustnicou, opekancami, ale i Vianocami. Prichádza však ešte 6. január, ktorý je pre mnohých oficiálnym koncom vianočného obdobia. Viaže sa s príchodom troch kráľov, Gašpar, Melichar, Baltazar, hoci v Biblii sa nehovorí presne o troch kráľoch.
Boli traja králi traja?
Nikdy sa s určitosťou nepísalo, že to boli králi, skôr išlo o mudrcov. A ani to, že boli traja nie je úplná pravda. Číslo tri je len symbolické. Vychádza aj z toho, že doniesli tri dary. Zlato malo symbolizovať kráľovsky pôvod Ježiša, kadidlo (pochádzajúce z pohanských časov) vyjadrovalo vzťah človeka k Bohu a myrha znamenala obeť za ľudskú spásu. Okrem Troch kráľov je 6.január spätý aj so Zjavením Pána. V tento sviatok sa v katolíckych chrámoch posväcuje voda (Veľké svätenie Jordánskej vody), ktorú si veriaci berú domov a pokropia ňou svoje príbytky i seba samých. V cerkvách sa kadidlom posväcuje voda a kňaz sa nad ňou dlho modlí. Už v pohanských časoch malo kadidlo chrániť ľudské príbytky pred zimnou zverou a zlom. I dnes sa každý z rodiny posvätenej vody napije. Túto vodu domáci uchovávajú a v čase búrok alebo iných potrieb, pohrom, katastrof ju znovu využívajú. Niekedy aj na odstránenie zlého ducha z domu, či pokropenie nového auta. Má široké uplatnenie, pretože v očiach veriacich má táto voda ochrannú funkciu.
Pravoslávne Vianoce
Ďalším spojením so 6. januárom majú pravoslávni kresťania. Práve spomenutého dňa im vrcholia vianočné sviatky. To, čo už majú mnohí za sebou, oni ešte len prežívajú. Podľa údajov je ich najväčšie zastúpenie práve na východnom Slovensku. Michalovsko-košická pravoslávna eparchia sídli na Duklianskej ulici (oproti Gymnáziu P. Horova v Michalovciach), spolu s veľkolepým chrámom. Arcidekanát pre okres Michalovce tvorí niekoľko cirkevných obcí: Kaluža, Klokočov, Kusín, Naciná Ves, Oreské, Petrovce n/Lab., Suché, Topoľany, Trnava pri Lab., Vinné, Vrbovec, Zbudza, Staré, Zalužice. Neznamená to, že v týchto obciach sa nachádza aj pravoslávny chrám, ale že sú v nej zastúpení pravoslávni kresťania. Pravoslávne chrámy stoja vo Falkušovciach, Hažíne, Lastomíre, Dúbravke, Markovciach, Pozdišovciach, Strážskom, Šamudovciach, Veľkých Kapišanoch a Zemplínskej Širokej. Chodievajú do nich pravoslávni veriaci i zo susedných obcí, kde chrámy neboli vybudované. V okrese Sobrance sú pravoslávne chrámy v Béžovciach, Choňkovciach, Koňuši, Inovciach, Beňatine, Nižnej Rybnici, Blatných Remetoch, Podhorodi, Ruskom Hrabovci, Dúbravke, Sobranciach, Úbreži, Hnojnom a Jovse. Svoje zastúpenie majú po celom východnom Slovensku i mimo neho. Aj keď len menšina obyvateľov sú pravoslávni, najväčší sviatok v cirkvi sa nekončí ani pre tých ostatných. Podľa pápeža, keďže pôst trval 40 dní, Vianoce trvajú až do 2. februára. Do tohto dátumu by ich mali ľudia prežívať najmä vnútorne. Potom bude nasledovať pôstne obdobie a príprava na Veľkú noc.
Veronika Cholewová
