Bývalý úspešný futbalista Jaroslav Dojčák veru má na čo spomínať. Chlap, ktorý je už dva roky na dôchodku hrával futbal za VSS Košice v najslávnejších časoch tohto mužstva. Viedol ho aj tréner Jozef Vengloš, ktorý je azda najslávnejším kormidelníkom v slovenskej futbalovej histórii. Navyše, v tom čase košický tím vynikal slávnou zálohou v zložení: Daňko - Štafura - Polák.
Nič im nedaroval
J.Dojčák obliekal košický dres v rokoch 1969 až 1971.
„Do druhého najväčšieho slovenského mesta som sa dostal vďaka známemu trénerovi Štefanovi Jačianskemu. Ten síce aktívne futbal nikdy nehral, bol to však skvelý psychológ. Svoju trénersku filozofiu si založil predovšetkým na sústavnej komunikácii s hráčmi, čo mu prinieslo úspechy,“ priblížil históriu. J.Dojčáka formoval aj svetoznámy lodivod Jozef Vengloš. „Nikdy nám nič nedaroval. Aj v tréningovom procese sme museli ísť na stopercent,“ zaspomínal si na človeka, ktorý v roku 1976 vybojoval v Belehrade s československou reprezentáciou titul majstra Európy.
Dal všetky góly
Trio Daňko - Polák - Štafura tvorilo v tých časoch určite najlepšiu zálohu v Československu. Bolo hotovým postrachom súperov. „Jaro Polák mal úžasnú techniku. Andrej Daňko patril k vynikajúcim strelcom. Jožo Štafura mal perfektný pohyb na ihrisku,“ zaspomínal si na veľké futbalové postavy. Z košického pôsobenia mu najviac utkveli v pamäti dva zápasy. „Nezabudnem na gól, ktorý som strelil bývalému reprezentačnému brankárovi Alexandrovi Vencelovi staršiemu. Vďaka nemu sme doma vyhrali nad slávnym Slovanom Bratislava 1:0. No ešte viac mi utkvelo v pamäti stretnutie so Slaviou Praha. Na domácej pôde sme s týmto tímom remizovali 3:3, pričom všetky naše góly som vsietil ja,“ zdôraznil 62-ročný J.Dojčák.
Sedem tisíc divákov!
Tento niekdajší ofenzívny záložník strávil šesť sezón aj v Michalovciach (1971 - 1977). „Mali sme fantastickú divácku kulisu. Autá fanúšikov stáli až pri bývalom pivovare a niekdajšom robotníckom hoteli Pozemných stavieb. Napríklad, na domácom dueli so Spartou Praha bolo v hľadisku až 7-tisíc fanúšikov,“ radostne konštatoval rodák z Vranova nad Topľou, v ktorom začínal s najpopulárnejšou kolektívnou hrou. Nedá dopustiť ani na svojich výnimočných spoluhráčov, ktorými vtedy boli aj Kráľ, Smetana, Čevela, bratia Veľasoví a iní.
Boli by aj v III.lige
Dlhé roky (konkrétne osem súťažných ročníkov) pôsobil aj v susedných Zalužiciach. „Boli sme stabilným účastníkom I.A triedy, teda súťaže s krajskou pôsobnosťou. Mal som veľkú streleckú úspešnosť. Dovolím si tvrdiť, že vtedajší káder by v súčasnosti bez problémov hral aj v III.lige. Mojimi spoluhráčmi boli výborní futbalisti - Daniel Stričko, Ľudovít Rimko, Vladimír Čúrny, Marián Fabián, Ladislav Husnaj, Ján Timko a mnohí ďalší,“ poznamenal. V roku 1985 zamieril do Palína, kde trénoval. Trénovanie si vyskúšal aj v Zemplínskej Širokej.
Zrak ako sova
Jaroslava Dojčáka viacerí niekdajší spoluhráči, ale aj kamaráti a známi prezývajú „Sova.“ S menom primára s populárnej Nemocnice na okraji mesta (stvárnil ho Ladislav Chudík) to však nemá nič spoločné. „Tá prezývka pochádza ešte z mojich košických čias. Počas herného sústredenia v Žiline som sa vybral so spoluhráčmi na prechádzku po večernom meste. Zreteľne som videl všetky svietiace neónové nápisy, a tak mi povedali, že sa v tme orientujem rovnako ako sova. Takže, asi tak,“ vysvetlil človek, ktorý už štyri desaťročia žije v Michalovciach.
(jan)
