Počas víkendu bolo parkovisko pod Morským okom plné áut. Prispelo k tomu zubaté slniečko, ktoré nechávalo krajinu zamrznutú. Sneh sa netopil, a tak si mohli mnohí vychutnávať jazero aj počas zimy. Niektorí neobyčajným spôsobom – prechádzkou priamo po ňom.
Jazero víta turistov i zime
Mrazivý, ale za to slnečný víkend využili ľudia aj na nenáročnú turistiku po Morskom oku. Kto by to bol čakal, že v mínusových teplotách sa nájdu aj takí, ktorým sa nebude leniť brodiť po zasnežených chodníčkoch. Namiesto teplého miestečka si mnoho turistov i neturistov, našli svoje miestečko radšej na parkovisku pod Morským okom. Aj keď sa nachádzame v zimnom období, zaparkovaných áut tam bolo dosť. Ak by ste sa rozhodli aj vy pre menšiu turistiku, nemusíte sa obávať, že by v tejto oblasti boli neprejazdné cesty. Hoci pre zasnežené okraje vozovky je nutné sa stiahnuť na stranu, aby mohlo prejsť vozidlo idúce oproti. V tomto ročnom období nestretnete na jazere toľko ľudí, ako počas sezóny, ale počas pekného počasia stretnete niekoľko skupiniek osôb. Medzi turistami platí neoficiálne pravidlo, že sa medzi sebou pozdravia, a preto nebuďte prekvapení.
Hlavne sa nešmyknúť
Azda najnáročnejšia časť začína vyšliapaním do kopca k chránenému jazeru. Malú zadychčanosť spríjemňuje okolitý les a hučiaci potok, ktorý pre kopy snehu nie je vidieť len počuť. Po zdolaní kopca sa ocitáte už v dobre známej prítomnosti Morského oka. So zasneženou pokrývkou vyzerá odlišne než v lete. Z počiatku sa zdá, že nie je načo sa pozerať, lebo pre veľké kopy snehu nie je možné zísť ani len dole k hladine. Nie je to však tak. Biely chodník, zatiaľ ešte široká cesta, umožňuje ,,pochochať sa“ pohľadom na zamrznuté prírodné jazero, nad každým stromom a slnečným lúčom prenikajúcim cez konáriky. Okolitý les dýcha životom a umožňuje dýchať čerstvý svieži vzduch ďalej od reálneho života. Nedá sa nezastaviť na drevených mostíkoch, pod ktorými preteká potôčik. Čarovné cencúle, kusy ľadu vo vode, na vôkol biela krajinka a ticho. Len sneh praskajúci pod vašou obuvou. Dúfajme, že poriadne teplou, lebo v lese býva chladnejšie. Druhá strana jazernej cestičky nie je už taká široká. Treba sa držať stôp v snehu a neskĺznuť sa dole brehom. Hoci vás na konci čakajú lavičky sú posypané snehom, a tak radšej pokračujte ďalej.
Ľudia a srnky kráčajúce po jazere
Stopy v snehu rôznych lesných obyvateľov, či srnka skracujúca si cestu šikmo cez zamrznuté jazero. Nie každý by sa odvážil, veď nie každý je ľahký ako laň. Napriek tomu uprostred hladiny telefonoval muž a popri tom sa prechádzal. Cez stred jazera vedú aj stopy odvážneho lyžiara. Tieto cestičky lákajú nielen kvôli skráteniu si cesty okolo Morského oka, ale najmä pre zvláštny pocit, vzrušenie, adrenalín, u každého čosi iné. Nie tak často je totiž možné prechádzať sa po chránenom prírodnom jazere. Krásny zážitok je však spojený aj s nebezpečenstvom. Samozrejme sa pod vami môže prelomiť ľad, a vzhľadom na hĺbku jazera by vás už asi nič nezachránilo. Uprednostnite radšej pohľad na krásu okolo jazere než na priamo na ňom. Čerešničkou na torte je snehobiely vodopád, ktorý zbadáte po odchode z Morského oka.
Veronika Cholewová
