Pohár Dušana Pašeka pre najlepší tím dlhodobej základnej časti Tipos extraligy má nového majiteľa. Po dvoch triumfoch Banskej Bystrice (sezóny 2018/19 a 2019/20), Zvolena (2020/21), Slovane Bratislava (2021/22) a Košiciach (2022/23) tentoraz opäť ostal na východu. V boji troch tímov uspel pred Michalovcami a Spišskou Novou Vsou Poprad, ktorý svoj triumf spečatil v predposlednom 49.kole.
Blízko k poháru pre víťaza základnej časti boli aj hráči HK Dukla Ingema Michalovce. Tí oň ale zrejme prišli poslednými prehrami v Banskej Bystrici a Nových Zámkoch, ktoré boli mimochodom jediný porážky pod trénerom Tomekom Valtonenom. „Nemôžeme vyhrať každý jeden zápas,“ rozhovoril sa michalovský tréner Tomek Valtonen, po ktorého nástupe Michalovčania zaknihovali šesťzápasovú víťaznú sériu. Ani tá im ale prvé miesto nevyniesla.
Michalovčania na prvý Poprad strácajú pred posledným kolom z druhého miesta štyri body, rovnako ako tretí Spišiaci, ktorí ale majú vzájomné zápasy lepšie a v prípade rovnosti bodov preskočia Michalovčanov. Dukla tak skončí buď na druhom, alebo treťom mieste. O všetkom sa rozhodne v poslednom kole, v ktorom Michalovčania cestujú k poslednému Humennému a Spišiaci k prvému Popradu. „Poprad hral veľmi dobre a my sme potrebovali aj šťastie. Prišli prehry v Bystrici a Zámkoch, ale ako hovorím, nedá sa vyhrať všetky zápasy. Víťazstvo v základnej časti je síce pekné, sezóny sa ale vyhrávajú v play-off. Základná časť slúži na to, aby ste si vybudovali najlepšiu pozíciu do play-off. My ju máme. Skončíme na druhom, alebo treťom mieste, takže štvrťfinále určite začneme doma. Každopádne, chceme skončiť čo najlepšie a do play-off ísť z čo najvýhodnejšej pozície,“ pokračuje Tomek Valtonen, ktorý s Michalovcami v sezóne 2020/21 obsadil v základnej časti druhé miesto, o sezónu neskôr skončil na štvrtej priečke.
Michalovčania sa viezli v základnej časti na rôznych vlnách. Začali síce presvedčivým víťazstvom 8:2 v Bratislave nad Slovanom, následné tri prehry v rade ich ale zosúvali dole. Po prvej reprezentačnej prestávke im patrila jedenásta priečka. Po nej ale prišlo herné a výsledkové oživenie. Michalovčania zvíťazili v dvanástich zápasoch v rade a v tabuľke sa dotiahli na vtedy vedúcich Spišiakov. V prvom mesiaci roka 2024 prišla na nich ale vinou zranení a chorôb ďalšia kríza, ktorá sa zastavila až po trénerskej zmene. Pod vedením Tomeka Valtonena v desiatich dueloch osemkrát vyhrali, na prvé miesto v tabuľke sa už ale Zemplínčania nedostali. „Trochu to aj mrzí, ale dôležité je play-off,“ reaguje michalovský útočník Dávid Buc. „Dôležité bude dobre sa na play-off naladiť. Preto chceme posledný zápas v Humennom vyhrať. Musíme sa dobre pripraviť, verím, že sa zranení hráči doliečia a do play-off tak pôjdeme silnejší. Chceme skončiť čo najvyššie. Keď sa nepodarilo prvé miesto, dôležité bude skončiť na druhom. Bolo by to pekné, no ako hovorím, dôležitejšia časť sezóny nás ešte čaká,“ dodal ešte Dávid Buc.
Po pätnástich rokoch play-off na Liptove
Zemplínčania účasť v prvej trojke spečatili nedeľňajším víťazstvom 6:1 nad Liptovským Mikulášom. Paradoxne, po prehre sa tešili aj Liptáci, keďže predposledné Nové Zámky so Slovanom Bratislava nebodovali a do predkola play-off teda nakuknú aj oni. Podotýkame, že na Liptove sa extraligové play-off hralo naposledy v sezóne 2008/09. „Osobne som strašne rád, že ako tréner môžem byť toho súčasťou. Máme v Mikuláši veľa neprajníkov, ktorí neprajú trénerovi, ktorí neprajú majiteľovi klubu. Ja sa držím jedného, čo mi otec povedal. Keď sa darí mužstvu, ako tréner si v úzadí. Keď sa mu ale nedarí, tréner je na začiatku. V tejto sezóne sme si toho veľa prešli, aj dobrého, aj zlého. To, že sme sa po pätnástich rokoch dostali do predkola play-off nám už ale nikto nevezme,“ zdôraznil tréner MHK 32 Liptovský Mikuláš Juraj Faith, ktorý v minulosti bol asistentom Valtonena v Michalovciach a Michalovce viedol viackrát aj jeho otec Ján.
Toho tím o možnosť bodovať na Zemplíne prišiel hneď v úvodnej tretine, ktorú prehral 0:3. V druhej prišlo zlepšenie, domácich však pri viacerých šanciach podržal brankár Stanislav Škorvánek. Záver zápasu sa už na hokej vôbec nepodobal. Tímy sa skôr venovali šarvátkam. Rozhodcovia udelili až 282 trestných minút, duel nedohrali desiati hráči, po piati z oboch strán. „My sme sa síce na tento zápas pripravovali dôsledne, za chvíľu sa nám ale všetko zrútilo ako domček z karát. Michalovce nás prvých dvadsať minút do ničoho nepustili. Cez prestávku sme si niečo v šatni povedali a na ľade sa to prejavilo. Mali sme asi desať dobrých šancí, no opäť sme súperili s brankárom Škorvánkom. S ním sme nesúperili len dnes, bolo to aj v zápasoch predtým. Ukázal, že je najlepším brankárom ligy. Súper nám dal dosť možnosti na skórovanie, keď ale nedáte gól, nemôžete byť úspešný. Michalovce ukázali, že sú favoritom ligy a ja držím palce trénerovi Valtonenovi, aby bol s tímom úspešný,“ uviedol Juraj Faith, ktorý sa nevyhol ani otázke ohľadom emócii v tretej tretine.
Tie vzplanuli v tretej tretine po náraze na mantinel domáceho Wilkinsa. Hneď na to sa v oboch poloviciach ihriska strhli viaceré šarvátky, ktoré vyústili vo viaceré zvýšené tresty. „Emócie patria k hokeju. Ja určite nie som tréner, ktorý pošle zraniť súperovho hráča. Tréner Valtonen to vie, že som férový človek. Všetko to asi vzplanulo po náraze súperovho hráča na mantinel. Súhlasím s tým, že to bol úder na hlavu, určite to ale nebolo nič úmyselné. Určite mi je ľúto zranenia súperovho hráča. Hneď na to prišiel atak na nášho hráča. Chlapci boli naštartovaní a mne je ťažko ich udržať, keď chcú odvetu. Zápas sa niesol v normálnom duchu. Ako hovorím, emócie patria k hokeju, to čo sa stalo patrí k hokeju. Nič veľké by som za tým nehľadal,“ dodal Juraj Faith.
Peter Brendza
.
