Druhý februárový deň sa v kostoloch posväcovali sviečky, ktoré si doniesli veriaci z domu. V Zalužiciach okrem toho dostávali ,,umelecké dielka“ zo včelieho vosku.
Pohanské korene
Sviatok známy aj ako Hromnice je určený na 40. deň po narodení Ježiša. Hoci sa v súčasnosti považuje za kresťanský sviatok, existoval dávno predtým. Február bol zasvätený pohanskému bohu hromu/vojny – Perúnovi. Ten bol okrem iného i ochrancom poľnohospodárstva a ľudia sa k nemu modlili, aby ich ochránil pred búrkou a doprial im úrodné zeme. Spojitosť nachádzame medzi sviečkami hromničkami, ktoré mali na ich počiatku ochrannú funkciu aj na polia ľudí.
Sviatok chrámov
Kedysi pohanský sviatok sa teraz však slávi v kresťanských chrámoch, a tak išla stredu večernými ulicami vôňa kadidla. Tá vychádzala z obradu, ktorý vykonával kňaz nad sviecami. Inak povedané, pri procese zvanom posväcovanie sa používa aj kadidlo s typickou vôňou. Hromnice sú späté taktiež s rôznymi pranostikami. Keďže ide o presnú polovicu zimy, ľudia údajne verili v stretnutie zimnej a jarnej sily. Pretože bol v tento deň mráz a chlad, príde vraj čoskoro jar, bude dobrá úroda a teplé leto. Ak by bolo na Hromnice teplo, zima by trvala ešte dlho, ľudí by čakala zlá úroda a leto by bolo chladné. Všetko dobré teda ešte len príde. Najdôležitejšou súčasťou Hromníc nie sú pranostiky a ,,veštenie“ blízkej budúcnosti, ale požehnávanie sviečok.
Vôňa medu zavítala do cerkvi
V Zalužickom gréckokatolíckom chráme zažili ľudia aj malé prekvapenie. Po omši nasledovalo tradičné posväcovanie sviec. Každý človek si z domu doniesol sviečku, ktorú položil na stôl umiestený pred oltárom. Nič neobvyklé. Toho roku však pribudli aj dve škatule plné sviečok zo včelieho vosku. Boli určené všetkým prítomným ľuďom. Darcom bola rodina Medviďových. Každému sa ušiel nie jeden kúsok, ale až niekoľko medovo voňavých sviečok. Starší dôchodcovia, manželia, malé deti a vôbec všetci v tento večer odchádzali domov s anjelikom v podobe sviečky alebo iným motívom.
Využitie hromničiek
Hromničky, teda posvätené sviečky, sa využívajú v čase veľkých búrok, katastrof a podobne. Hromničkami sa nazýva aj sviatok a nie je jednoznačné, ktorý názov bol odvodený druhotne. Ľudia ich zapaľujú v nečasoch, aby ochránili rodinu a svoje domovy. Veria v ich silu, a preto ich každoročne nosievajú do kostoloch, kde sa nad nimi modlieva kňaz. Niektorí si každý rok kupujú nové sviečky, iní nosia každý rok tú istú. S náboženským motívom, alebo úplne obyčajnú sviečku, ktorá má splniť svoj zmysel – pomôcť a ochrániť.
Veronika Cholewová
