V prípade talentovaného brankára Michaloviec Pavla Borka sa do bodky potvrdilo stará biblická pravda, že prví budú poslední a poslední budú prví. Hoci pred štartom sezóny sa s ním rátalo ako brankárskou dvojkou v prvoligovej Dukle, jeho zranenie z augusta lanského roka ho odsunulo až na pozíciu gólmana z poradovým číslom štyri. Vtedy by nik zaňho nedal ani deravý groš. Lenže práve on napokon Duklu ťahal v štvrťfinálovej sérii play-off proti Piešťanom a aj vďaka tomuto 17-ročnému mladíkovi Michalovce poriadne potrápili aktuálneho finalistu prvoligového play-off.
V tejto sezóne ste už nastúpili za tri družstvá a všade máte vyše 90-percentnú úspešnosť. V doraste i junioroch patríte medzi opory, blysli ste sa aj v seniorskom mužstve. Kde sa vám najlepšie chytalo?
„Najlepšie sa chytá tam, kde si brankár rozumie so svojimi spoluhráčmi, boli zápasy, ktoré som si vychutnal v doraste, ale hrať hokej s mužmi je o level vyšší zážitok. S rovesníkmi je kopec zábavy, čo ma veľmi baví, no pri mužoch mám pocit, že tá hra s nimi úplne preveruje všetky moje schopnosti. Samozrejme, je rozdiel medzi taktickou vyspelosťou spoluhráčov, je rozdiel v rýchlosti odohrávania puku, rýchlosti hry atď. Niekedy to vnímam ako problém rýchlo sa prispôsobiť zmenenej rýchlosti hry a streľby. Nie som si istý, do akej miery tomu čitatelia porozumejú.“
Najviac vás verejnosť zaregistrovala počas seniorského play-off, kde ste úspešne nahradili zraneného Róberta Martona. Rátali ste s tým pred štartom play-off, že by ste vôbec mohli zasiahnuť do hry?
V seniorskom drese si Paľo počínal s prekvapujúcim prehľadom...
„Brankár musí byť pripravený kedykoľvek zasiahnuť do hry, či už je to počas rozbehnutého zápasu, alebo počas rozohranej série zápasov. Ja som mal vtedy v Piešťanoch na prípravu celý deň, keď mi tréner ráno oznámil, že pôjdem do brány a tak som k tomu pristúpil zodpovedne, nezľakol som sa príležitosti, práve naopak, tešil som sa na to. Keď som odchytal prvý zápas, chlapci mi dali najavo, že mi veria a ja som im tiež preukázal, že sa na mňa môžu počas zápasu spoľahnúť. Áno, bol som pripravený, že sa môže niečo také stať, v športe sa to často stáva.“
Čo tréma? Predsa len muži sú oveľa viac na očiach ako mládežníci...
„Tréma bola, to hej, ale tá je pred každým dobrým zápasom. Tréma však veľmi rýchlo opadne, ale žeby som bol nejako extrémne stresovaný z toho tlaku a všetkých tých divákov, tak to nie. Ako som už spomínal, veľmi som sa do tej brány tešil.“
Ak vezmeme domáce zápasy v play-off, ako sa vám chytalo doma pred takmer plným hľadiskom?
Paľo mal v play-off dobrý pocit z domáceho publika.
„Úplne skvele. Bol som rád, že sa im môžem ukázať, konečne ma videli chytať. Mal som z toho dobrý pocit.“
Čo tréneri a hráči? V médiách sme zaregistrovali viacero pozitívnych ohlasov na vaše výkony. Povzbudilo to?
„Povzbudí ma to, ale dávam si na to pozor, lebo viem, že uznanie od ľudí je veľmi často iba dočasné, nechcem lietať v oblakoch. Som vďačný Bohu zato, že mi to vyšlo a keď dá, tak to pôjde aj naďalej.“
V tejto sezóne ste v A-mužstve debutovali počas domáceho derby s Trebišovom. Pomohlo vám to neskôr pri spomínaných dueloch v play-off?
Pavol Borko pri jednom zo svojích úspešných zákrokov...
„Samozrejme, bola to veľmi dobrá skúsenosť, pretože ako som už spomínal, je to veľký rozdiel, chytať mládežnícku a seniorskú súťaž. Bolo dobré, že som si k tomu mohol privoňať, aby som potom vedel, do čoho idem.“
Málokto vie, že seniorskú premiéru ste si odkrútili pred takmer rokom a pol v Bardejove pri prehre 2:7. Ešte si na tento duel pod taktovkou trénera Dušana Kapustu spomeniete?
„Spomeniem si veľmi rád, a aj keď sme vtedy prehrali, bol to pre mňa skvelý krst ohňom. Malo to dopadnúť oveľa horšie. Otec mi za ten zápas sľúbil veľkú tortu, ktorú som zatiaľ ešte nevidel. V každom prípade, nemám sa za čo hanbiť. Bol to mimoriadne ťažký zápas.“
V tejto sezóne ste mali mať pozíciu dvojky za Róbertom Martonom, ale na turnaji v Rumunsku ste si zlomili prst. Ako dlho ste sa potom dostávali do tempa?
„Nie dlho, trvalo mi to asi také štyri týždne. Bola to nešťastná náhoda. Medzitým boli v áčku vykonané nejaké zmeny na poste druhého brankára, takže som si aj po zotavení ešte musel počkať na svoj čas.“
Toto zranenie má aj zaujímavé pozadie, čo nám viete povedať o nešťastnej lapačke, ktorú ste údajne po nociach dávali dokopy?:-)
„Ako sa neskôr ukázalo, nie som taký dobrý opravár, ako som si o sebe myslel, preto mi prelomená lapačka v spolupráci s rýchlo letiacim pukom spôsobili zlomeninu. Pevne verím, že sa o kvalitu mojej výstroje postarajú do budúcnosti profesionáli.“
Sezónu dochytáte v dorasteneckom tíme, ktorý bojuje o prvoligový postup. Posledné zápasy vám však veľmi nevyšli, na druhej strane hráte ešte o dosť veľa bodov, aby ste sa mohli na druhé postupové miesto prebojovať. Čo vy na to?
Pavol Borko - "Máme skvelý tím, ktorý je schopný poraziť kohokoľvek z ligy, nemyslím len na jednotlivcov, ale hlavne to, že sme kamaráti a že nás ten hokej proste baví."
„Máme skvelý tím, ktorý je schopný poraziť kohokoľvek z ligy, nemyslím len na jednotlivcov, ale hlavne to, že sme kamaráti a že nás ten hokej proste baví. Niekedy to pre úspech znamená oveľa viac a ja svojim spoluhráčom verím.“
Čo reprezentácia Slovenska, nepoškuľujete po najcennejšom drese v mládežníckych kategóriách?
„Každý, kto hrá hokej, by ho najradšej hral v tom najcennejšom drese, ja nie som výnimka, no teraz tieto veci neriešim, snažím sa sústrediť hlavne na najbližšie zápasy, ktoré nás čakajú.“
