Hokejisti HK Dukla Ingema Michalovce sa z výsledkovej krízy nedostali ani v prvom zápase po reprezentačnej pauze. Na svojom ľade v rámci osemnásteho kola doma podľahli Popradu 2:3 a zaknihovali tak už štvrtú porážku v rade a štvrtú prehru z posledných piatich duelov na domácom štadióne. Nečudo tak, že divák odchádzal opäť domov sklamaný. Michalovčania síce herne v určitých častiach zápasu dominovali, no opäť raz horeli na efektivite a na presilovkách, na ktorých horia už dlhšie. Možno niekoho upokojí dobrá hra v určitých častiach zápasu, no pohľad na tabuľku určite nie. Michalovčania sa po dobrom štarte prepadajú dole a už atakujú jej druhú polovicu. Návrat cheerleederiek je teda asi iba jediným pozitívom z dlho očakávaného piatkového duelu...
Kto si myslel, že sa z počiatočnej výsledkovej krízy dostanú po reprezentačnej pauze, musel sa mýliť. Obraz zápasu s Popradom bol totiž rovnaký, ako v zápasoch pred prestávkou. Michalovčania doplatili na svoje chyby a nevyužité šance. Takisto sa im prestalo dariť v presilovkách, v ktorých boli v úvode sezóny na popredných umiestneniach.
Zlá bola predovšetkým prvá tretina, v ktorej nechali mementum zápasu na strane súpera. V druhej zápas síce na chvíľu prebrali do svojich rúk a dvoma gólmi otočili vývoj, potom ale opäť upadli do herných koľajníc zo začiatku zápasu. Poprad čakal na svoju šancu a tú 122 sekúnd pred koncom využil na dosiahnutie víťazného gólu. „Počas reprezentačnej pauzy sme dobre potrénovali. Atmosféra bola dobrá, tešili sme sa na zápas a na to, že to konečne zlomíme. Myslím si, že sme nehrali zle, no boli sme kratší o ten jeden gól. Súper ho dal tesne pred koncom a potom si to už ustrážil. Skrátka, musíme nájsť cestu k víťazstvu. Verím, že ju nájdeme v ďalšom zápase vo Zvolene,“ uviedol obranca Dukly Jakub Meliško, na ktorého slová nadviazal strelec druhého gólu Albert Michnáč. „Mali sme síce pár výpadkov, no myslím si, že sme boli lepším tímom ako Poprad. Doplatili sme na koncovku. Mali sme viac šancí ako súper, no nenašli sme cestu k víťazstvu. Bol to taký smolný zápas. Aj také prináša náš šport. Síce sme dali jeden gól z presilovky, mali sme ich ale viac. Musíme ich skrátka premieňať viac. Dôležité je, že herne to nie je zlé. Musíme sa snažiť v ďalších zápasoch to prelomiť, nájsť cestu k víťazstvu a keď sa tak stane, som o tom presvedčený, že sa nám začne výsledkovo dariť.“
Spokojnejší odchádzali z Michaloviec Popradčania. Tí sa po nie ideálnom štarte do sezóny rozbehujú a v piatok sa im dokonca v tabuľke podarilo preskočiť východoslovenského rivala. „Tento zápas bol aj o to dôležitejší, že sa hralo o vyššie miesto v tabuľke. Nechceli sme, aby nám odskočili. Bol to taký vyrovnaný zápas a rozhodol jeden detail v náš prospech. V predošlých dueloch nám tieto detaily nepriali a body si odnášali naši súperi, teraz sme to našťastie my, ktorí sa tešíme z víťazstva,“ rozhovoril sa strelec druhého popradského gólu Tomáš Torok. Ten netají, že „kamzíci“ v príprave na zápas venovali veľkú pozornosť michalovským presilovkám. „Tréneri robili čo mohli. Každý vie, kde majú Michalovce v presilovkách svoju silnú stránku a na tú sme sa sústredili. Jeden gól síce z presilovky dosiahli, no v ďalších sme im nedovolili skórovať a možno aj to bol jeden z dôležitých momentov, že si stade odvážame cenné tri body,“ pokračuje Tomáš Torok, ktorý vyrovnával na 2:2 a stal sa tak jedným z dôležitých faktorov popradského obratu na Zemplíne.
Popradčania tak v Michalovciach nedoplatili na šesť dvojminútových trestov, keď v oslabení inkasovali iba raz. „Nemalo by sa to stávať. Boli to hraničné zákroky, aj v útočnom pásme. Našťastie my, ktorí chodíme na oslabovky, sme „zamakali“ a ubránili sme silné michalovské presilovky,“ dodal na záver Tomáš Torok. Kým sa teda Popradčania začínajú v tabuľke dvíhať hore, Michalovčania v nej začínajú padať do druhej polovice. Výsledkovú krízu nepreťali ani v prvom stretnutí po reprezentačnej prestávke, v ktorom doplatili presne na to, na čo doplácali aj pred ňou. Chlácholiť sa tým, že hra je dobrá je možno v určitých momentoch v poriadku, no pohľad na tabuľku hovorí niečo iné...
Peter Brendza
