Pred nedávnom mal kultúrno alternatívny priestor Subterén opäť veľmi vzácnu návštevu. Bol ňou významný dokumentarista, oceánograf a ochranca prírody Steve Lichtag. Príjemné stretnutie s Lichtagom bolo potešujúce pre neho a najmä prítomných, ako ich sám nazval „priateľov.“ Počas večera premietal ukážky z dokumentárnych filmov, rozprával príbehy a zážitky z ich nakrúcania. „Chcem nechať nahliadnuť priateľov skôr na tú druhú stranu kamery, do tej kuchyne ako sa také filmy točia a čo to všetko obnáša. Myslím, že je to zaujímavejšie pre ľudí, než sa pozerať na celý film,“ uviedol Steve Lichtag a dodáva „ale je lepšie porozprávať sa o tej práci ako to vôbec je a zaspomínať na príbehy i zážitky. Ukázať im všetko čo sa deje, keď sa vydá človek na druhy koniec sveta.“
Prednáša študentom
Chodí po rôznych kultúrnych domoch, divadlách, kinách a školách, kde veľa prednáša o svojich skúsenostiach z filmovania. Aj v Michalovciach navštívil študentov na Gymnáziu Pavla Horova. „Stretnutie s nimi bolo veľmi príjemné. Rozprával som sa so študentmi, veľmi ich to zaujímalo. Boli úplne skvelí,“ poznamenal Lichtag a skonštatoval svoje pocity zo Subterénu „Teraz je to pre mňa úplne iný priestor, divák.“ Keďže sa galéria nachádza v pivničných priestoroch, dokumentarista sa v nich cítil ako v podmorskom svete. Priestor sa mu veľmi páčil a odchádzal z neho s veľkým pozitívnym úsmevom a výbornou náladou. Prezradil nám, že bol v Michalovciach prvýkrát. „Ani som nevedel, že je to tak ďaleko,“ úsmevne hovorí Lichtag a zároveň dodáva, „na Slovensko chodím rád. Aspoň môžem vypnúť a pozdraviť kamarátov, ktorých mám aj tu v Michalovciach a Košiciach. Jazdím hlavne do Bratislavy Banskej Bystrice a Popradu.“
Učarovala ho hladina mora a oceána
Steve Lichtag vyrastal v rodine vojenského pilota. Absolvoval Literárno-dramatické konzervatórium v Brne. Pôsobil ako herec v divadlách v Karlových Varoch a Jihlave. V roku 1979 odišiel do USA, kde učil herectvo a začal spolupracovať s divadlom Ta Fantastika. Od roku 1986 sa začal venovať filmu ako producent a neskôr i ako režisér. Juhovýchodná Ázia sa stala pre neho námetom na nakrútenie trojdielneho dokumentu „Quo vadis Cambodia“ a vtedajšie SSSR na šesťdielny dokumentárny seriál o gulagoch „Sibír-zem žiaľu, zem nádeje“.
„Často ma zaradzujú ako dobrodruha a potápača, ale myslím si, že som prevažne dokumentarista. Nejakým spôsobom som vkĺzol pod hladinu mora a oceána. To mi učarovalo a snažím sa tie obrazy a príbehy ukázať ostatným hore nad hladinu. Za posledných dvadsať rokov som urobil asi osemnásť filmov pod vodou,“ skonštatoval dokumentarista. Najviac ho ľudia poznajú v spojení s filmom o veľkom bielom žralokovi, ktorý natáčal v Južnej Afrike. V posledných rokoch nakrúcal aj iné filmy. „V Thajsku to bol film „Zajatci bieleho Boha“, ktorý nie je vôbec pod vodou, hladinou mora. Je to tak trošku socioantropologický film, ktorý burcuje ľudí iným smerom,“ uviedol Lichtag. V súčasnosti robí film v Tibete. „Neviem či som nevybočil, ale to nevadí. Každá zmena je dobrá. Určite sa v tomto roku pod hladinu zase znovu vrátim,“ dodal filmár a dobrodruh.
Laureát prestížnej ceny KANTUTA
Podmorský svet ho inšpiroval najmä tým, že strávil dvanásť rokov života na Floride. „Každý deň som sa pozeral na more, až ma to nakoniec vtiahlo pod tú hladinu. Tak som vlastne začal spoznávať ten svet, ktorý mi učaroval. To ako keby ste sa zamilovali. Je to taká chémia, ktorá funguje alebo nefunguje. V mojom prípade to pod vodou fungovalo. Ja som sa zamiloval do tých obrazov, toho tajomna, ktoré sú tam na každom kroku,“ uzavrel filmár.
Dokumentarista je nositeľom mnohých ocenení v rámci medzinárodných festivalov dokumentárnych filmov a laureátom prestížnej ceny KANTUTA, prostredníctvom ktorej sa dostal do spoločnosti takých legiend ako Zikmund a Hanzelka. Je aj prezidentom nadácie Crystal Planet, zameranej na ochranu vodnej flóry a fauny. Spolupracuje s významnými osobnosťami ako napríklad Dr. Samuel Gruber či Garry Atkinson. Jeho meno je na zozname žiadaných hostí filmových festivalov a odborných eventov po celom svete.
Martina Králiková
