Fyzikálne poznatky o svete a prírode nás učia, že existujú sily, ktoré pôsobia automaticky, prirodzene, veľmi mocne, takže je ťažké ich prekonať. No napriek tomu je to možné, ak človek veľmi chce. Sme schopní svojím rozumom a dôvtipom prekonať prirodzené naturálne sily. Napríklad taká magnetická sila, ktorá priťahuje k sebe kovové predmety. Zdá sa, že pred touto silou niet úniku, ale predsa sila človeka je väčšia a aj malé dieťa dokáže odtrhnúť železný predmet od magnetu. Ďalšou veľmi mocnou silou je elektrina. Zelektrizované predmety sa k sebe tiež navzájom priťahujú. Alebo taká gravitačná sila Zeme, ktorá k sebe nadol stiahne všetko bez ohľadu na váhu. A predsa človek sa môže hrdiť tým, že dokáže lietať na niekoľko tonových strojoch do modrých oblakov, ba až do nedozierneho vesmíru.
Aj v živote človeka, v jeho psychickom a duchovnom svete, jestvujú sily, ktorých pôsobenie je veľmi mocné natoľko, že je ťažké im odolať. Je to napríklad pud sebazáchovy – priam neodolateľná egoistická túžba starať sa iba o seba, ktorá nevníma oprávnené potreby iných. Ďalej veľmi silným pokušením je sexuálna žiadostivosť, ktorá k sebe vzájomne ako magnet telesne priťahuje obidve pohlavia - muža k žene a ženu k mužovi. Akosi automaticky vyhľadávame to, čo je pre nás príjemné, ľahké, príťažlivé, čo stojí malú námahu a nie je spojené s obetou a sebazapieraním. Napriek tomu, že je pomerne náročné odolať niektorým svojim prirodzeným pudom, túžbam a žiadostiam, je to predsa len možné. A o tom je pôst.
Na všetko sa môžeme pozerať optimisticky alebo pesimisticky, pozitívne alebo negatívne, s vášňou alebo s predsudkami. Naše myšlienky ovplyvňujú naše konanie, naše presvedčenie formuje naše správanie. Platí to aj o našom vnútornom postoji k pôstu. Cieľom pôstu nie je, aby sme trpeli. V takomto prípade ho skutočne iba pretrpíme bez toho, aby sme niečo získali. Bude to iba výsledok nášho úzkostlivého strachu z porušenia náboženských pravidiel a nerešpektovania kresťanských zásad. Pôstu treba porozumieť. Pôst si treba vychutnať plnými dúškami. Pôstne obdobie totiž poukazuje aj na iné hodnoty, ktorým zvyčajne nevenujeme pozornosť, pred ktorými si zakrývame oči, pretože je pre nás nepríjemné sa na ne dívať. Ale zrelý človek sa postaví tvárou v tvár aj nepríjemným skutočnostiam života, ako je bolesť, utrpenie, nespravodlivosť, smrť.
Cieľom pôstu je poctivá konfrontácia vlastného svedomia so zlom, ktorého sme niekedy iba pasívnymi svedkami, ale niekedy aj aktívnymi pôvodcami. Pôst nás núti vnímať svojím zrakom nielen seba a svoje prepychové potreby, ale aj svojich blížnych a ich núdzu. Pôst nás nabáda, aby sme neobmedzili svoju pozornosť iba na pominuteľné materiálne záležitosti tejto zeme, ale aby sme v horizonte kresťanskej viery zbadali aj neviditeľné a nadprirodzené duchovné hodnoty Božieho kráľovstva. Pôst je štyridsaťdňová kúra na vyliečenie duchovnej slepoty, ozdravujúca terapia ľudskej zaslepenosti a nevšímavosti. V tomto zmysle pôst nie je iba výlučnou náboženskou záležitosťou veriacich ľudí, ale vo svojej obmene môže byť aj prirodzeným podnetom na ľudské dozrievanie tých ľudí, ktorí do Cirkvi síce nepatria, ale ctia si univerzálne hodnoty svedomia a charakteru človeka.
Ak sa má pôst podariť, nejde o to, aby sme si zatvorili ústa a menej jedli, ale aby sme si otvorili oči a viac videli. Naša motivácia k radostnému prežívaniu je tá, že Boh si nás priťahuje k sebe omnoho väčšou silou, ako sú tie, ktoré my považujeme za neprekonateľné. Áno, potrebujeme sa odtrhnúť od preplnených stolov obžerstva, od zabíjania času pri hlúpych televíznych seriáloch, pri primitívnych a brutálnych počítačových hrách, od užívania si sexuálnych zvráteností pornopriemyslu, od chorobného workoholizmu, ktorý degraduje človeka na zarábajúci stroj. Pre naše vlastné dobro sa potrebujeme znova viac rozprávať o sebe, viac času tráviť v rodine, začítať a započúvať sa do radostnej zvesti Božieho Slova, zahĺbiť sa do osobnej modlitby, aby sme okolo seba mohli šíriť fluidum pokoja, radosti, optimizmu a nádeje.
Nech je pre vás nastávajúce pôstne obdobie šancou, aby vstali z popola všetky vaše sny, ktoré ste označili za utópiu. Premena nášho skostnatelého zmýšľania je možná, ak nám na tom skutočne záleží. Bohu nie je nič nemožne; ale ani človeku, ktorý mu verí.
© Mgr. Branislav Polča, kaplán, Michalovce
