V dnešnej dobe je ísť radosť nakupovať. Najmä, keď vás všade v predajniach vítajú také úctivé tváre, ktoré vám dokážu zmeniť náladu. Tak zázračne rýchlo. Moderným heslom predavačiek je – ticho prosím. Zabudli asi, že nie ste v ordinácii u lekára. Nič to. Z tohto dôvodu sa nečudujte, ak vstúpite do obchodu a nik sa vám nepozdraví. Skúste to najprv vy. Tak sa zdá, že zákazník je skutočný pán a ako ku kráľovi sa neodvážia zdvihnúť ani hlavu a ani prihovoriť. Vykračujete si sám a nikto sa k vám neodváži pristúpiť. V žiadnom prípade nevyrušte predavačky a nepýtajte sa ich na radu. Tovar si hľadajte sám a neobťažujte tým nikoho. Keď už si kúpite nejaký ten kúsok oblečenia nečakajte, že sa vám pri pokladni niekto prihovorí. Menej je niekedy viac, a preto radšej žiadne slová. Tovar zabalený v plastovej taške vám bez slov prisunú. Podávate mince. Žiadne prosím, žiadne ďakujem, dokonca žiadne dovidenia. Ostávate možno trochu zaskočený, ale aj predavačky sa správajú moderne. Načo mrhať slovami. Slová vyžadujú čas a čas sú peniaze. Pri ich minimálnej mzde si nemôžu dovoliť ešte aj slová. Ak si chcete vychutnať nekonečné ticho, odporúčame ísť do obchodu s tichým personálom. Skúsite si to prvýkrát a poslednýkrát. Veď predajne nechcú príliš veľa ľudí. Zbytočne by sa im motali len pod nohami a vyrušovali ich v debatách. Buďte ohľaduplní voči personálu predajne. Už nikdy ich radšej neotravujte svojou prítomnosťou. Hneď vedľa tichej predajne s oblečením sa nachádza hlučná predajňa zameraná na kuchynské potreby. Napriek kriku, ktorí uplatňujú na svojich zákazníkov, ani tu sa nepozdravia, aby vás náhodou pri vstupe nevystrašili. Naopak zarážajúce bolo, že kričali na zákazníčku, ktorá pri platení povedala, že doštičku na krájanie nechce, lebo je pridrahá. Predavačka ženu v strednom veku okríkne so slovami, že si to mala rozmyslieť skôr. Žena dodáva, že na nej nebola nalepená cena. A pretože zákazník nie je nikdy v práve, kovbojka pokračuje ďalej. Veď to, že ceny nie sú nalepené na výrobkoch je chyba zákazníčky, nie? Predavačka volá znechutene vedúcu predajne, lebo nevie ako odrátať už nablokovanú doštičku na krájanie. Prichádza vedúca. Spása. Alebo nie? Prichádza ako búrka a okríkne zákazníčku namiesto toho, aby sa ospravedlnila, že nemajú nalepené ceny. Všetko len preto, lebo museli stornovať doštičku. Toľko práce je už na nich priveľa. Čo na tom, že pani si u nich kúpila aj iný tovar. Netreba si vážiť, že aj vďaka nej sú zamestnané. Je pochopiteľné, že nechcú, aby sa k ním zákazníci vracali. Je hospodárska kríza a myslia v prvom rade len na zákazníkov a nie na seba. Ak nebude zákazníkov, nebude ani predajňa a milé predavačky skončia. Podľa ich konania je povinnosťou predajní odradiť ľudí, aby nechodili viac do obchodu s ,,príjemným“ prístupom predávajúcich. To všetko len preto, lebo chcú aby ste nemíňali.
Veronika Cholewová
