files/g6epibozi5ymgi2t.jpg
Michalovce| Dukla Michalovce| Iuventa Michalovce| 1 BK MI| MFK Zemplín| ZOS Michalovce| Rimkat| TV Zemplín| CK Bomex
Noviny Zemplína
Hľadanie poďľa názvu
, meniny má , zajtra

O vojenskej misii v Kosove

 

 

Nadporučík Michal Vajda (30), starší dôstojník veliteľstva a štábu 22. mechanizovaného práporu v Michalovciach, pôsobil v operácii JOINT ENTERPRISE KFOR v prvom polroku 2008. Slovenské pôsobenie v Kosove bolo ukončené v roku 2010, kedy Ministerstvo obrany SR stiahlo slovenskú jednotku a jej zabezpečujúce prvky. O jeho pôsobení vo vojenskej misii v Kosove sme sa s ním porozprávali.

 

Ako ste sa na misiu pripravovali, mali ste nejaké špeciálne telovýchovné alebo jazykové kurzy?

    

Moja príprava na nasadenie trvala niekoľko mesiacov. Počas prípravy som absolvoval množstvo zamestnaní z taktickej, streleckej, jazykovej prípravy, ale aj iných druhov príprav. Jazyková  príprava sa venovala okrem obligatórnej angličtiny aj jazykom používaných v priestore operácie, čiže albánskeho a srbského jazyka. Telesná príprava je každodennou súčasťou výcviku, takže žiadne zvláštne telovýchovné kurzy organizované neboli. 

 

Ako zareagovala vaša rodina?

    

Musím priznať, že som svoju prípravu trochu tajil, lebo som vedel, že manželka je proti, takže jej som to prezradil, až keď bolo isté, že vycestujem. Znášala to ťažko, ale vedela, že vyslanie mimo územia je potrebné pre moju služobnú kariéru, takže sa cez to nakoniec nejako preniesla. Mali sme počas odlúčenia krízové obdobie, keď nám dosť vážne ochorel dvojročný syn a manželka s ním strávila nejaký čas v nemocnici, bez mojej bezprostrednej opory, ale celkovo to hodnotím tak, že rodina to znášala dobre.

 

Nemali ste strach, keď ste tam šli? Čoho ste sa najviac obávali?

     

Najviac som sa obával práve takých vecí, ako som spomenul vyššie, že sa doma na Slovensku bude niečo diať a ja nebudem môcť zasiahnuť. Z pôsobenia v operácii som strach nemal, vedel som, že po pár ťažších týždňoch na začiatku sa do pracovného cyklu dostanem a zvládnem to.

 

Odkedy a dokedy ste boli na misii?

Odlietal som začiatkom Januára 2008 a vrátil som sa koncom Júla 2008.

 

Kde ste celý čas žili?

    

Takmer celú dobu pôsobenia v operácii som žil v kempe Šajkovac (spoločný kemp Čechov a Slovákov v centrálnej časti Kosova). Je to niečo ako malé mestečko postavené prevažne z ISO kontajnerov, podobných ako vidno obrovské množstvá prevážať na nákladných lodiach. Niekoľko týždňov, bezprostredne po vyhlásení nezávislosti Kosova, sme sa s celou slovenskou jednotkou presunuli do bezprostrednej blízkosti hlavného mesta – Prištiny, kde sme boli bližšie k potencionálnym ohniskám napätia.

 

Ako vyzeral všedný deň?

    

Ja osobne som celý polrok plnil úlohy v 12 hodinových zmenách, buď cez deň, alebo v noci. Takže niekedy som spával cez deň a niekedy v noci. Pár týždňov mi trvalo, kým som si na takýto zvláštny režim zvykol, a pár dní mi trvalo aj kým som si odvykol (po návrate na Slovensko). Viem, že aj tu doma je množstvo ľudí, civilistov pracujúcich v zmenách, špecifikom u nás bolo to, že sme sa striedali maximálne traja, niekedy len dvaja a aj v dobe, keď sme neboli v službe, sme plnili iné úlohy (napríklad výcvik alebo sme si pomáhali, keď bolo úloh priveľa).

    

Normálny všedný deň, keď som mal dennú službu, začínal o 05.30 ráno budíčkom, osobnou hygienou, ranným nástupom a raňajkami. O 07.00 som už bol na pracovisku a preberal úlohy od kolegu, ktorý bol v nočnej zmene. Od 07:30 do 19:30 som bol neustále na pracovisku a cez vysielačky, telefóny, mobilné telefóny a maily som komunikoval s vojakmi plniacimi úlohy v teréne a s nadriadenými na vyšších veliteľských stupňoch. Počas dňa som prijal, spracoval a odoslal množstvo hlásení a riešil nepredvídateľné situácie, s ktorými sa naši vojaci v teréne stretli. Po službe som si šiel ešte zabehať, aby som po celom dni strávenom v malom oceľovom kontajneri trochu ponaťahoval svaly a okolo 22:00 som už spal v svojom ubytovacom kontajneri. Možnosť spánku, hlavne nočného, som nezvykol premrhať, nebolo vzácnosťou, že som slúžil aj niekoľko nocí po sebe a pár hodín denného spánku bolo na oddych ozaj málo.

 

Akú hodnosť ste zastávali?

    

Pred nasadením aj počas neho som bol v hodnosti poručík. V operácii som zastával funkciu dôstojníka operačnej skupiny roty E – slovenskej roty.

 

Stretli ste sa aj s domácim obyvateľstvom?

    

Áno, stretol. Niekoľko domácich dokonca pracovalo v kempe (pranie, žehlenie, strihanie, tlmočníci...), ale väčšinou mimo kempu. Keď bola príležitosť, snažil som sa dostať z kempu a pridať sa buď k nejakej patrole, alebo iným funkcionárom, ktorý pôsobili v teréne. Takisto som sa zúčastnil rôznych porád a stretnutí v iných kempoch, ale aj v kosovských mestách.

 

Mali ste nejaké nebezpečné vojenské akcie?

    

Zo svojej pozície operačného dôstojníka som sa osobne žiadnej nebezpečnej akcie v teréne nezúčastnil. Príslušníci jednotky, ktorý boli nasadení priamo v teréne, však zažívali určitý stupeň nebezpečenstva neustále, každý kontakt s domácim obyvateľstvom, často nelegálne vyzbrojeným, sa mohol vyhrotiť do problému. Hlavne nepokoje, ktoré nastali po vyhlásení nezávislosti Kosova – ako vypaľovanie colníc na hraniciach Kosova a Srbska alebo demonštrácie v Mitrovici, ktoré sa neobišli bez zranení a strát na životoch sú toho hlavným dôkazom.  Myslím, že nebezpečenstvo si uvedomoval každý príslušník kontingentu, keď opúšťal kemp a na bráne nabíjal zbraň...

 

Čo vás na celej misii najviac nadchlo a na druhej strane najviac  pobúrilo?

    

Nadchlo aj pobúrilo ma domáce obyvateľstvo. Na jednej strane sa mi veľmi páčil prístup srbskej časti populácie, ktorá našu prítomnosť vítala mimoriadne vľúdnym, slovanským spôsobom. Ďakovali nám za to, že tam sme, cítili sa v prítomnosti slovenských patrolujúcich vojakov mimoriadne bezpečne. Na albánskej časti obyvateľstva sa mi páčil ich zmysel pre podnikanie, množstvo našich domácich podnikateľov by sa tam mohlo ísť učiť.

    

Na druhej strane ma pobúril prístup domácich k prírode. Haldy nelegálnych skládok, sypanie odpadkov do kanálov a riek vytvára hrozný obraz.   

 

(Lukáš Mano, FOTO: archív 22. mpr)

 

Kemp Sajkovac - bydlisko Slovákov

 

 

Nahnevaní Srbi zapálili hranicu

 

Príroda (pohľad zhora)

 


Výcvik

 



Uverejnené: 05.04.2011 10:21:22 files/mono6o54znw2p6rn.jpg
Práca v Michalovciach
Práca Michalovce
Reklama
files/vkppqjvkfnwv56pv.jpg
Súťaž
tipovanie
Anketa
Miniaplikace
Pracovné ponuky
tipovanie
Reklama
files/uquxsqw5na5c4muz.jpg
Facebook
Kontakt
redakcia@novinyzemplina.sk

Návštevnosť
TOPlist
©2012 Noviny Zemplína
Generované redakčným CMS systémom HEMERA spoločnosti NIKA PRESS s.r.o.