files/65s4vnx8w5em2jd5.jpg
Michalovce| Dukla Michalovce| Iuventa Michalovce| 1 BK MI| MFK Zemplín| ZOS Michalovce| MSKS| Rimkat| TV Zemplín| CK Bomex
Noviny Zemplína
Hľadanie poďľa názvu
, meniny má , zajtra

Za zdravé potraviny z drobnochovov a z našich záhrad

 

S huminovými kyselinami proti jedovatým dioxínom, PCB a ťažkým kovom za zdravé potraviny z drobnochovov a z našich záhrad.                                      

 

Konzumovať potraviny, o ktorých vieme, že obsahujú toxíny a ťažké kovy v nepovolenom množstve, je viac ako nerozumné. Žiaľ, naše životné prostredie je čím ďalej vo vyššej miere kontaminované práve dioxínmi, furánmi, polychlorovanými bife nylmi /používa sa skratka PCB/, ako aj ťažkými kovmi, ktoré sú jednoznačne škodlivé ľudskému zdraviu. Zistiť mieru kontaminácie  prostredia a obsah toxínov v potravinách je v súčasnosti ešte mimoriadne nákladné, preto pri konzumácii potravín mieru zdravotnej nezávadnosti nepoznáme.


Ktoré sú najjedovatejšie toxíny, ako vznikajú a aké zdravotné problémy spôsobujú?


Čo sú dioxíny? Vedecká komunita považuje dioxíny / odborne nazývaných polychlórované dibenzo - p - dioxíny (PCDD) a dibenzofurány (PCDF)/ za najjedovatejšie chemikálie, ktoré kedy človek vyprodukoval. Dioxíny sú vysoko stabilné, v prírode sa dlhodobo nerozkladajúce látky (perzistentné), ktoré vznikajú ľudskou činnosťou. Ich polčas rozpadu v prírode je 10 – 12 rokov, v živých organizmoch aj viac. V súčasnosti predstavujú jeden z najvážnejších environmentálnych problémov. Charakterizuje ich vysoká rozpustnosť v tukoch a schopnosť hromadiť sa v tukových tkanivách živých organizmov.  

Je ich asi 210 druhov. Vznikajú ako nepotrebné vedľajšie produkty priemyselných aktivít, kde sa pri spaľovaní používa chlór. Dioxíny nemusia obsahovať iba potraviny dovezené z Nemecka, kde tieto toxické látky objavili v mäse a vajíčkach. Ochranári aj odborníci upozorňujú, že dioxíny sa do životného prostredia dostávajú i na Slovensku - v okolí spaľovní, celulózok či metalurgických závodov, ale dioxíny produkujú aj záhradkári často aj pri obyčajnom pálení odpadu v záhradách, hlavne opotrebovaných fólií z fóliovníkov.  Všade, kde sa dym zo spaľovania dotkol pôdy, zanechal nemalé množstvá dioxínov,  ktoré sa usádzajú v potravinách - zelenine, ovocí, listoch kukurice, ale aj v trávnom poraste, ktorou sa kŕmia domáce zvieratá. Niektorí záhradkári okrem toho kontaminovaný popol s dioxínmi využívajú na hnojenie.


Dioxíny majú toxické účinky, ktoré sa môžu prejaviť u človeka reprodukčnými a vývojovými poruchami, poškodením imunitného, hormonálneho, kardiovaskulárneho a nervového systému, podporujú rast nádorov a kožné ochorenia.


Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že ak sa do priameho obehu dostane dioxín s veľkosťou jediného zrnka ryže, zodpovedá toto množstvo ročnému limitu povolenému pre 1 milión ľudí.

Čo sú PCB? Polychlorované bifenily /PCB/ sú olejové kvapaliny, ktoré sa môžu vyskytovať až v 209 rôznych kombináciách zlúčenín. Vzhľadom na svoj chemický charakter sú PCB vážnym problémom pre ľudské zdravie, zdravie zvierat a celkové životné prostredie. Ich škodlivosť vyplýva zo schopnosti týchto látok postupne hromadiť sa najmä v tukových tkanivách. Do organizmu sa dostávajú potravinovým reťazcom hlavne z vody a pôdy cez zeleninu a potraviny živočíšneho pôvodu. Okrem karcinogénnych ochorení sú vážnou hrozbou pre organizmus s následkom poruchy sluchu, funkcie štítnej  žlazy, cukrovky, majú toxické účinky na dýchací a tráviaci systém, neurologické a vývojové zmeny a výrazne poškodzujú imunitný systém.


Najviac týchto škodlivých látok prijímame potravou zo živočíšnej a rastlinnej výroby /mlieko, mäso, vajíčka, zelenina a pod./. Vymedziť tieto neviditeľné jedovaté látky z potravy človeka je veľmi zložité. V posledných rokoch veda a výskum predsa len ponúka určité cenovo prístupné riešenie pre záhradkárov a chovateľov na vychytávanie toxínov a ťažkých kovov z potravinového reťazca vlastnej produkcie použitím huminových kyselín. Huminové kyseliny sú prírodné látky, ktoré získavame v  koncentrovanej podobe z rašeliny, drevného odpadu a uhlia. Ide o zložité polymérne cyklické karboxylové kyseliny s veľmi komplikovanou štruktúrou a rozsiahlym veľmi aktívnym reťazcom, ktoré vo vhodnom prostredí vytvárajú  biochemické reakcie. Huminové kyseliny pozitívne ovplyvňujú pôdnu hygienu akumuláciou toxínov /dioxínov, PCB,HCB/ a toxických ťažkých kovov, ďalej aj rôznych pesticídov, ktoré pevne viažu a nedovolia ich ukladanie v rastlinách, čím sa produkujú zdravšie potraviny a krmoviny. Sú aj aktivátormi základných biologických procesov, preto urýchľujú aj rast a vývoj rastlín.

Prípravok s huminovými kyselinami môžeme podávať v malom množstve aj do krmiva zvierat. Rozpúšťajú sa v tráviacom trakte a vytvárajú na povrchu črevných buniek jemný film, ktorý obmedzí vstrebávanie exogénnych a endogénnych toxínov a iných organických jedov. Viažu na svoju molekulovú štruktúru tieto škodliviny, ktoré s trusom opúšťajú organizmus zvieraťa. Pridanie huminových kyselín do kŕmnej zmesi zvierat prináša popri detoxikačnom efekte aj ďalšie pozitívne vylepšenia v chove. Hlavne zaznamenávame lepšie využitie živín z kŕmnej zmesi, stabilizáciu črevnej flóry,  posilňuje imunitný systém zvierat a prináša lepšie produkčné ukazovatele v chovoch. Skrátka, citeľne sa zlepší zdravotný stav, ekonomika chovov a produkcia zdravších detoxikovaných základných potravín / mäsa, vajec, mlieka /.

V apríli r. 2006 mimovládna organizácia Priatelia Zeme poukázala analýzami na zvýšené hladiny dioxínov vo vajíčkach domácich chovov. Odobraté boli vajíčka od drobnochovateľov zo Šale, Veči a Trnovca n/Váhom a taktiež z dvoch veľkochovov: z Močenku a zo Selíc. Vzorky boli analyzované v Národnom referenčnom centre pre dioxíny a príbuzné zlúčeniny v Bratislave. Z výsledkov meraní vyplýva, že koncentrácie dioxínov vo vzorkách vajec zo sledovaných drobnochovov prekračujú povolený limit, ktorý je 6,0 pg/g tukového podielu.Naopak, výsledky rozborov vajec z veľkochovov sú hlboko pod povoleným limitom (na východnom Slovensku neboli robené podobné merania preto chýbajú údaje o kontaminácii).  Dôvodom podľa odborníkov je spôsob chovu sliepok vo veľkochovoch, t.j. uzavretý chov, zamedzenie kontaktu s pôdou, kontrolované krmivo aj voda. Odporúčania RVPS v Šali a RÚVZ v Nitre pre drobnochovateľov pre zníženie rizika kontaminácie vajíčok dioxínmi bol súbor opatrení pre chovateľov, ktoré malo zmeniť systém chovu nosníc drobnochovov na odborne vyššiu úroveň. S odstupom času môžeme konštatovať, že v drobnochovoch sa nič nezmenilo. Riešenie sa ponúka v použití prípravkov s prírodnými huminovými kyselinami do krmiva aj na pôdu, kde sa nosnice pohybujú.

Použitie huminových kyselín je výhodné zdravotne aj ekonomicky. Priemernú ročnú znášku vajec u nosníc, ktorá na Slovensku v r. 2010 bola 202 ks/nosnicu sa zvýši v drobnochovoch pri správnom krmení o min. 20 % s garanciou zdravotnej nezávadnosti vajec. Ešte je potrebné uviesť, že kontaminované nosnice, u ktorých toxíny sú uložené prevažne v tukovom obale a vaječných zárodkoch, znášku vajec je možné detoxikovať do 20-30 dní, t. j. nie je potrebná likvidácia nosníc, ale mäso neodporúčame konzumovať.

V prípade, že by sme nechali zmerať toxíny z produktov našich záhrad z kontaminovaných oblastí, o ktorých si myslíme, že môžu byť iba zdravé, dopadli by sme obdobne ako tie vajíčka z drobnochovov. Je potrebné najmä v našich záhradách vykonať detoxikáciu pôdy opakovane aspoň tri roky za sebou prípravkami  z huminových kyselín. Zabezpečme zdravšie vlastné potraviny z našich záhrad pre našich najbližších.

Ing. Gejza Szanyi

 

 

 

 

 

 

             S huminovými kyselinami   proti jedovatým  dioxínom, PCB a ťažkým kovom

                                    za zdravé potraviny z drobnochovov a z našich záhrad.                                      

 

Konzumovať potraviny, o ktorých vieme, že obsahujú toxíny a ťažké kovy v nepovolenom množstve, je viac ako nerozumné. Žiaľ, naše životné prostredie je čím ďalej vo vyššej miere kontaminované práve dioxínmi, furánmi, polychlorovanými bife nylmi /používa sa skratka PCB/, ako aj ťažkými kovmi, ktoré sú jednoznačne škodlivé ľudskému zdraviu. Zistiť mieru kontaminácie  prostredia a obsah toxínov v potravinách je v súčasnosti ešte mimoriadne nákladné, preto pri konzumácii potravín mieru zdravotnej nezávadnosti nepoznáme.

Ktoré sú najjedovatejšie toxíny, ako vznikajú a aké zdravotné problémy spôsobujú?

Čo sú dioxíny? Vedecká komunita považuje dioxíny / odborne nazývaných polychlórované dibenzo - p - dioxíny (PCDD) a dibenzofurány (PCDF)/ za najjedovatejšie chemikálie, ktoré kedy človek vyprodukoval. Dioxíny sú vysoko stabilné, v prírode sa dlhodobo nerozkladajúce látky (perzistentné), ktoré vznikajú ľudskou činnosťou. Ich polčas rozpadu v prírode je 10 – 12 rokov, v živých organizmoch aj viac. V súčasnosti predstavujú jeden z najvážnejších environmentálnych problémov. Charakterizuje ich vysoká rozpustnosť v tukoch a schopnosť hromadiť sa v tukových tkanivách živých organizmov.  

Je ich asi 210 druhov. Vznikajú ako nepotrebné vedľajšie produkty priemyselných aktivít, kde sa pri spaľovaní používa chlór. Dioxíny nemusia obsahovať iba potraviny dovezené z Nemecka, kde tieto toxické látky objavili v mäse a vajíčkach. Ochranári aj odborníci upozorňujú, že dioxíny sa do životného prostredia dostávajú i na Slovensku - v okolí spaľovní, celulózok či metalurgických závodov, ale dioxíny produkujú aj záhradkári často aj pri obyčajnom pálení odpadu v záhradách, hlavne opotrebovaných fólií z fóliovníkov.  Všade, kde sa dym zo spaľovania dotkol pôdy, zanechal nemalé množstvá dioxínov,  ktoré sa usádzajú v potravinách - zelenine, ovocí, listoch kukurice, ale aj v trávnom poraste, ktorou sa kŕmia domáce zvieratá. Niektorí záhradkári okrem toho kontaminovaný popol s dioxínmi využívajú na hnojenie.

Dioxíny majú toxické účinky, ktoré sa môžu prejaviť u človeka reprodukčnými a vývojovými poruchami, poškodením imunitného, hormonálneho, kardiovaskulárneho a nervového systému, podporujú rast nádorov a kožné ochorenia.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že ak sa do priameho obehu dostane dioxín s veľkosťou jediného zrnka ryže, zodpovedá toto množstvo ročnému limitu povolenému pre 1 milión ľudí.

Čo sú PCB? Polychlorované bifenily /PCB/ sú olejové kvapaliny, ktoré sa môžu vyskytovať až v 209 rôznych kombináciách zlúčenín. Vzhľadom na svoj chemický charakter sú PCB vážnym problémom pre ľudské zdravie, zdravie zvierat a celkové životné prostredie. Ich škodlivosť vyplýva zo schopnosti týchto látok postupne hromadiť sa najmä v tukových tkanivách. Do organizmu sa dostávajú potravinovým reťazcom hlavne z vody a pôdy cez zeleninu a potraviny živočíšneho pôvodu. Okrem karcinogénnych ochorení sú vážnou hrozbou pre organizmus s následkom poruchy sluchu, funkcie štítnej  žlazy, cukrovky, majú toxické účinky na dýchací a tráviaci systém, neurologické a vývojové zmeny a výrazne poškodzujú imunitný systém.

Najviac týchto škodlivých látok prijímame potravou zo živočíšnej a rastlinnej výroby /mlieko, mäso, vajíčka, zelenina a pod./.Vymedziť tieto neviditeľné jedovaté látky z potravy človeka je veľmi zložité. V posledných rokoch veda a výskum predsa len ponúka určité cenovo prístupné riešenie pre záhradkárov a chovateľov na vychytávanie toxínov a ťažkých kovov z potravinového reťazca vlastnej produkcie použitím huminových kyselín. Huminové kyseliny sú prírodné látky, ktoré získavame v  koncentrovanej podobe z rašeliny, drevného odpadu a uhlia. Ide o zložité polymérne cyklické karboxylové kyseliny s veľmi komplikovanou štruktúrou a rozsiahlym veľmi aktívnym reťazcom, ktoré vo vhodnom prostredí vytvárajú  biochemické reakcie. Huminové kyseliny pozitívne ovplyvňujú pôdnu hygienu akumuláciou toxínov /dioxínov, PCB,HCB/ a toxických ťažkých kovov, ďalej aj rôznych pesticídov, ktoré pevne viažu a nedovolia ich ukladanie v rastlinách, čím sa produkujú zdravšie potraviny a krmoviny. Sú aj aktivátormi základných biologických procesov, preto urýchľujú aj rast a vývoj rastlín.

Prípravok s huminovými kyselinami môžeme podávať v malom množstve aj do krmiva zvierat. Rozpúšťajú sa v tráviacom trakte a vytvárajú na povrchu črevných buniek jemný film, ktorý obmedzí vstrebávanie exogénnych a endogénnych toxínov a iných organických jedov. Viažu na svoju molekulovú štruktúru tieto škodliviny, ktoré s trusom opúšťajú organizmus zvieraťa. Pridanie huminových kyselín do kŕmnej zmesi zvierat prináša popri detoxikačnom efekte aj ďalšie pozitívne vylepšenia v chove. Hlavne zaznamenávame lepšie využitie živín z kŕmnej zmesi, stabilizáciu črevnej flóry,  posilňuje imunitný systém zvierat a prináša lepšie produkčné ukazovatele v chovoch. Skrátka, citeľne sa zlepší zdravotný stav, ekonomika chovov a produkcia zdravších detoxikovaných základných potravín / mäsa, vajec, mlieka /.

V apríli r. 2006 mimovládna organizácia Priatelia Zeme poukázala analýzami na zvýšené hladiny dioxínov vo vajíčkach domácich chovov. Odobraté boli vajíčka od drobnochovateľov zo Šale, Veči a Trnovca n/Váhom a taktiež z dvoch veľkochovov: z Močenku a zo Selíc. Vzorky boli analyzované v Národnom referenčnom centre pre dioxíny a príbuzné zlúčeniny v Bratislave. Z výsledkov meraní vyplýva, že koncentrácie dioxínov vo vzorkách vajec zo sledovaných drobnochovov prekračujú povolený limit, ktorý je 6,0 pg/g tukového podielu.Naopak, výsledky rozborov vajec z veľkochovov sú hlboko pod povoleným limitom (na východnom Slovensku neboli robené podobné merania preto chýbajú údaje o kontaminácii).  Dôvodom podľa odborníkov je spôsob chovu sliepok vo veľkochovoch, t.j. uzavretý chov, zamedzenie kontaktu s pôdou, kontrolované krmivo aj voda. Odporúčania RVPS v Šali a RÚVZ v Nitre pre drobnochovateľov pre zníženie rizika kontaminácie vajíčok dioxínmi bol súbor opatrení pre chovateľov, ktoré malo zmeniť systém chovu nosníc drobnochovov na odborne vyššiu úroveň. S odstupom času môžeme konštatovať, že v drobnochovoch sa nič nezmenilo. Riešenie sa ponúka v použití prípravkov s prírodnými huminovými kyselinami do krmiva aj na pôdu, kde sa nosnice pohybujú.

Použitie huminových kyselín je výhodné zdravotne aj ekonomicky. Priemernú ročnú znášku vajec u nosníc, ktorá na Slovensku v r. 2010 bola 202 ks/nosnicu sa zvýši v drobnochovoch pri správnom krmení o min. 20 % s garanciou zdravotnej nezávadnosti vajec. Ešte je potrebné uviesť, že kontaminované nosnice, u ktorých toxíny sú uložené prevažne v tukovom obale a vaječných zárodkoch, znášku vajec je možné detoxikovať do 20-30 dní, t. j. nie je potrebná likvidácia nosníc, ale mäso neodporúčame konzumovať.

V prípade, že by sme nechali zmerať toxíny z produktov našich záhrad z kontaminovaných oblastí, o ktorých si myslíme, že môžu byť iba zdravé, dopadli by sme obdobne ako tie vajíčka z drobnochovov. Je potrebné najmä v našich záhradách vykonať detoxikáciu pôdy opakovane aspoň tri roky za sebou prípravkami  z huminových kyselín. Zabezpečme zdravšie vlastné potraviny z našich záhrad pre našich najbližších.

r

Ing. Gejza Szanyi, marec 2011

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 



Uverejnené: 07.04.2011 12:18:38 files/odnunnsmhw3sdkhs.jpg
Práca v Michalovciach
Práca Michalovce
Reklama
files/snr62oh0z5qhxgxz.jpg
Súťaž
tipovanie
Anketa
Miniaplikace
Pracovné ponuky
tipovanie
Reklama
files/snr62oh0z5qhxgxz.jpg
Facebook
Kontakt
+421 917 203 776
redakcia@novinyzemplina.sk

Ivana Krásku 781/21
07101 Michalovce
Návštevnosť
TOPlist
©2012 Noviny Zemplína
Generované redakčným CMS systémom HEMERA spoločnosti NIKA PRESS s.r.o.