Do michalovskej Iuventy prišiel v novembri ako nie príliš známy tréner seniorských tímov. Na sedem dorasteneckých titulov ale dokázal nadviazať aj pri ženách a hoci sa sezóna nevyvíjala podľa predstáv, michalovskú Iuventu doviedol k šestnástemu titulu majstra Slovenska. Pred Marošom Vikartovským je ešte jedna tohtosezónna obrovská výzva. Zvládnuť finále EHF Európskeho pohára a dostať klub tam, kde ešte nebol. Na vrchol európskeho pohára! Aj o tom je náš rozhovor s trénerom MŠK Iuventa.
Michalovčanky nevstupovali do nadstavbovej časti o titul ako favorit. Veď v MOL lige v štyroch zápasoch slovenský tím ani raz nezdolali a nezískali ani jeden bod. Ukázalo sa ale, že nadstavba je nová súťaž, na ktorú Michalovčanky vychytili najlepšiu formu. Ako chutí premiérový titul so ženami?
„Ako správne spomínate, nie je to môj prvý titul s Michalovcami. Mal som aj dorastenecké, ktoré tiež chutili, no tento chutí úplne inak. Je to fantastický pocit. Na konci sezóny toho na nás je strašne veľa. Bojujeme na dvoch frontoch a preto som aj rád, že sme titul získali už po troch zápasoch a trochu z nás ten tlak opadne. Chvalabohu sa nám to podarilo po asi najlepšom výkone v nadstavbovej časti. Naša radosť je obrovská.“
Kým predošlý tréner Iuventy Peter Kostka sa prvého titulu dočkal až po troch rokoch, vy ho máte za necelý pol rok, odkedy ste v klube. Bolo náročne ho získať?
„Je to vždy aj o okolnostiach. Tento titul nie je iba môj, je všetkých ľudí v klube od dievčat, cez ďalších členov realizačného tímu a vedenie klubu. Proste každého. Bolo ho určite náročné získať. Súboj o titul je nastavený tak, že rozhoduje aktuálna forma a to, kto ju najlepšie načasuje. Nám sa to tentoraz podarilo. Krátko pred nadstavbovou časťou sme sa zmobilizovali a pomohol nám aj heroický postup cez turecký Bursaspor do finále EHF Európskeho pohára. Od tohto momentu sa vezieme na takej určite víťaznej vlne.“
K titulu ste dokráčali v podstate suverénnym víťazstvom nad Šaľou. Aký to bol zápas?
„Bol samozrejme ťažký. Rovnako boli ťažké aj ostatné dva zápasy v nadstavbovej časti., Tentoraz sme podali výborný výkon od brankárky Jablonskej, až po všetky ďalšie. Nebolo to všetko stopercentné, no dievčatá plnili tie veci, ktoré sme si povedali. Kolektívny výkon bol základným kameňom úspechu nielen v zápase so Šaľou, ale aj v celej nadstavbovej časti. V predchádzajúcich troch zápasov sme zakaždým triumfovali o gól, či už v pohárovej matematiky s Bursasporom, alebo aj v zápasoch s DAC a Šalou. Tentoraz to až taký nervák nebol. K to ho chcel, ospravedlňujem sa (smiech…).“
Na slovenskej ženskej hádzanárskej scéne nastala situácia, ktorá tu už roky nebola. Tri poháre si rozdelili tri tímy. Dunajská Streda získala MOL ligu, Šaľa Slovenský pohár a vy titul. Ktorý z týchto pohárov je podľa vás najcennejší?
„Ja by som to až tak nebral. Chceli sme vyhrať aj Slovenský pohár, ktorý sme tesne prehrali so Šaľou. MOL liga je zase dlhodobá súťaž, ktorý tiež niečo ukazuje. Všetky tieto pohára sú z mňa na jednej úrovni. Dunajská Streda mala dlhodobo dobrú formu a v lige bola najlepšia. Šaľa bola zase od nás v pohári o gól lepšia a my sme zrejme najlepšie načasovali formu na nadstavbu. Všetky tri poháre sú v správnych rukách.“
Vy ste do Michaloviec prišli počas rozbehnutej sezóny. Môžete prezradiť teraz, čo bolo hlavným cieľom?
„Cieľom bol slovenský titul! Prichádzal som v čase, keď sa tímu nedarilo. Po tom, čo mi vedenie klubu predostrelo hlavný cieľ, povedal som wau, ale aj to, že nás čaká dosť veľa práce. Ciele sú na to, aby sa splnili. My sme si tento stanovili a som rád, že sme ho aj dosiahli.“
Sezóna pre vás ešte nekončí. Čaká vás finále EHF Európskeho pohára proti španielskemu Atléticu Guardés. Prvý zápas sa bude hrať už túto nedeľu vo vašej aréne. S akými cieľmi do tejto série vstupujete?
„Keď sme už takto ďaleko, určite s víťaznými. Bude to ale nesmierne nároční a ťažké. Chceme sa ale pobiť o čo najlepší výsledok už v prvom zápase, aby bolo v odvete o čo hrať. Chceme čo najlepšie reprezentovať klub, mesto, ale aj slovenskú hádzanú. Snáď to vypáli dobre a budeme v hre aj v odvetnom zápase v Španielsku.“
Štyri dorastenecké titul, tri česko-slovenské, prvý dospelý
Maroš Vikartovský patril v minulosti medzi úspešných mládežníckych trénerov. S dorastenkami MŠK Iuventa Michalovce sa v rokoch 2014 až 2017 tešil z troch slovenských titulov. Generácia Vladimíry Bajčiovej, Adriany Holejovej či Bibiany Štefanikovej sa vtedy tešila z dvoch titulov pri mladších dorastenkách a jednom pri starších. Zakaždým následne vyhrali aj Česko-slovenský pohár. Vikartovský sa v sezóne 2020/21 tešil aj zo slovenského titulu v Prešove pri starších dorastenkách. Prvý „dospelý“ titul získal 44-ročný bývalý slovenský mládežnícky reprezentant až teraz.
.
