Na čele michalovského MFK Zemplín stojí už tretiu sezónu. Kým pred jeho príchodom sa Zemplín triasol v boji o záchranu, posledné dve sezóny priniesli radikálne zlepšenie. V tej prvej Michalovčania atakovali prvú šestku a teda nadstavbovú časť o titul, o ktorú prišli v záverečných sekundách duelu posledného 22.kola základnej časti, v tej minulej sa už prebili medzi elitnú šestku, kde si zahrali po šiestich rokoch. Okrem výsledkového obrodenia nastala v michalovskom futbale aj renesancia hracích plôch, či areálu štadióna. Novú trávu má hlavná plocha, pribudlo nové ihrisko s umelou trávou pre mládež. Takisto zmenami prešli aj útroby štadióna – šatne, chodby, Press centrum a pribudli aj nová posilňovňa a rozcvičovňa pre prvý tím, ako aj mládež. Aj o tom je rozhovor s generálnym manažérom klubu Ivanom Gondorom, ktorý nám v ňom objasnil aj jednu svoju odpoveď spred dvoch rokov, ktorá mohla teraz vzbudzovať dojem, že si protirečí…
Pán Gondor, na úvod sa vrátime ešte k minulej sezóne. Aká bola vaša spokojnosť s historickým umiestnením na piatej priečke, ako aj historickým najvyšším počtom dosiahnutých bodov?
„S minulou sezónou musím vysloviť spokojnosť. Nielen s vyrovnaním historického piateho miesta, nielen s najvyšším počtom získaných bodov, ale hlavne s hrou, ktorú predvádzal náš tím. A či to bola ideálna sezóna? Ideálna by bola, keby sme získali titul, alebo by sme sa kvalifikovali do európskeho pohára. Sme ale realisti. Bola to dobrá sezóna pre náš klub, výnimočná ale nebola.“
V prvej štvorke sa už niekoľko rokov pohybujú Slovan, Žilina, Dunajská Streda a Trnava. Je piate miesto stropom pre michalovský klub v jeho súčasných možnostiach?
„Asi aj áno. Ja som už pri svojom príchode vravel, že budem rád, keď sa budeme pohybovať od piateho po ôsme miesto v tabuľke. Hlavným cieľom pre základnú časť ligy je dostať sa do prvej šestky. Takýto cieľ ale majú aj ďalšie tímy, ktoré v nej chcú byť a mať teda záchranu spečatenú už po základnej časti. Nám sa to minulý rok podarilo, páčilo sa nám tam a chceme tam byť znova. Ciele si dávame dielčie. Tým prvým je nebojovať o záchranu, ktorý sa naplní účasťou v nadstavbe o titul. Tam by sme chceli byť aj v tejto sezóne a s tým by prišiel aj druhý cieľ, zakomponovať čo najviac mladých hráčov. V minulej sezóne nám to viacerí vyčítali, no treba sa pozrieť aj na realitu. V našich podmienkach o titul bojovať zatiaľ nemôžme.“
Je snom predstaviť sa v európskom pohári?
„Ja som to už niekde v minulosti povedal. Áno, mojím snom ako manažéra klubu je predstaviť sa v pohárovej Európe. Mojim krédom je „chcem sny prežiť, nie život presniť“, preto verím, že sa nám niekedy podarí predstaviť sa aj v pohárovej Európe.
Ako vidíte štart do novej sezóny, v ktorej ste odohrali deväť ligových kôl?
„Ja si myslím, že sme to rozohrali dobre. Sme na šiestom mieste, kde by sme sa chceli aj udržať. Veľa napovedia tri zápasy, ktoré nás teraz čakajú. Vo všetkých troch sa predstavíme doma a okrem lídra tabuľky z Dunajskej Stredy privítame aj našich najväčších súperov v boji o šestku – Košice a Podbrezovú. Myslím, že teraz sa začne lámať chlieb. Uvidíme, ako to mužstvo zvládne. Ja verím, že to zvládneme.“
Z doterajších výsledkov asi najviac teší víťazstvo na Tehelnom poli nad vtedy čerstvým účastníkom skupinovej fázy Ligy majstrov Slovanom Bratislava. Beriete to rovnako?
„Každého funkcionára klubu určite poteší víťazstvo nad Slovanom na jeho pôde. Nám sa to podarilo už druhýkrát v rade, to prvé tešilo vtedy asi aj viac, keďže bolo prvé v klubovej histórii. V tejto sezóne mňa osobne viac potešilo víťazstvo v piatom kole doma nad Skalicou. Náš vstup do sezóny totiž nebol ideálny. Po štyroch kolách sme mali na konte iba jednu remízu. Bolo to aj o smole. Doma so Žilinou sme boli lepším tímom, no prehrali sme gólom v nadstavenom čase. Pred zápasom so Skalicou každý v klube cítil, že potrebujeme získať tri body. Cítili to hráči, tréneri, aj manažment klubu. Bol to pre nás mentálne veľmi ťažký zápas. Zvládli sme to a následne prišlo aj k ďalším dvom víťazstvám, ktoré nás posunuli v tabuľke vyššie.“
Spomínate tri domáce zápasy po reprezentačnej pauze. Kde by ste po nich chceli byť?
„V prvej šestke! Veľa napovie už sobotňajší zápas s Dunajskou Stredou, ktorá ako jediná doteraz v lige neprehrala. Boli by sme radi, keby ju prvýkrát pocítila u nás. Čaká nás ale veľmi ťažký zápas. V lige ešte DAC neprehral, no prehral v Slovnaft Cupe a táto prehrá nás všetkých ostatných presvedčila o tom, že sú zdolateľní.“
Káder prvého tímu v lete prešiel zmenami. Je už uzavretý a aká je s ním spokojnosť?
„Ja som s kádrom, ako aj s tými hráčmi, čo sem prišli spokojný. Posilnili sme posty, ktoré sme posilniť mali. Ešte ale stále hľadáme jedného hráča na post pod hrot. Hľadáme ale hráča, ktorý by dokázal naskočiť do mužstva od svojho príchodu. Máme viacero ponúk. Sú to kvalitní hráči, jeden z nich má na svojom konte niekoľko desiatok duelov v najvyššej španielskej lige. Nie sú ale pripravení naskočiť hneď, na čom my teraz musíme trvať. Aktuálne teda nemáme do kádra nič nové.“
Darí sa vám vyťahovať hráčov, ktorých následne posúvate do väčšieho futbalu. Pred dvoma rokmi ste vytiahli Kiziridisa, ktorý už pôsobí v škótskom Hearts, v lete prestúpil do českého Jablonca Hugo Ahl. Kto by mohol byť takým skokanom v tejto sezóne?
„Myslím si, že je tých adeptov tu viac. Je nerád používam frázu, predali sme hráča. Nie je to tovar, hráči nie sú otroci. Radšej mám frázu, že klub mal príjem za transfer. Je pravdou, že sme získali chlapcov, ktorí sa následne posunuli ďalej. Verím, že takých v tíme máme aj teraz.“
Pred čosi vyše rokom sa uskutočnil predaj akcií klubu. Stopercentný vlastník mesto Michalovce sa prostredníctvom primátora Miroslava Dufinca rozhodlo predať akcie svojim zamestnancom. Primátor tak rozhodol bez súhlasu mestského zastupiteľstva, za čo čelí momentálne žalobe.
„Ja k tomu nemám veľa čo povedať. Podľa našich právnikov klub v ničom nepochybil. Navýšenie základného imania a následný predaj akcií zamestnancom klubu bol zákonný. Voči klubu sa nevedú žiadne konania. Už som to niekde aj povedal. Vidím v tom politický boj súčasných opozičných poslancov. Všetko sa to zmení po 24.októbri, kedy sú komunálne voľby. Deň potom to už nebude žiadna téma. Ak mám porovnať predaj klubu v Michalovciach a v Prešove, tak to bol obrovský rozdiel. Myslím si, že práve v Tatrane ešte nebolo povedané posledné slovo .... Každý nech si potom urobí vlastný obraz. Dôrazne musím podotknúť, že to nie je otázka na nás a držím Tatranu prsty. Prešov si futbal zaslúži a ich fanúšikov musím pochváliť za ich trpezlivosť a vieru v klub. Sú príkladom klubizmu, ktorý sa len tak na slovenskú nevidí.
Kde by bol podľa vás michalovský klub, keby nedošlo k predaju akcií?
„Bol by v druhej, alebo v tretej lige a možno by už ani nebol… V tom čase boli iba dve riešenia. Prvým bolo, že by došlo k navýšeniu dotácie od mesta, pretože vypadli viacerí sponzori, ktorí poskytovali klubu nemalé finančné prostriedky. Ak by ostalo jediným akcionárom mesto, muselo by radikálne zvýšiť svoj príspevok. Druhou možnosťou bolo predať klub niekomu inému. Mesto si v tom čase mohlo vybrať. Buď to predajú pofidérnym záujemcom zo zahraničia, alebo ponúknu akcie zamestnancom klubu. Práve k tomu pristúpilo mesto. Voči klubu momentálne neprebieha žiadne súdne, či iné konanie. Stále to otvára jeden politik „nabitý energiou“, ktorý bohužiaľ míňa svoju energiu na to, aby škodil a nie na tvorbu pozitívnych projektov, prospešných pre obyvateľov mesta a regiónu. Vnímam to ako súčasť politického boja. V nedeľu 25.októbra bude po všetkom…“
Kde je budúcnosť michalovského klubu?
„Hrať najvyššiu súťaž, prinášať radosť a emóciu fanúšikom. Šport by mal ľuďom prinášať emóciu, či už kladnú, alebo zápornú. Ja verím, že sa nám to bude dariť. Spomínal som prvý sen, účasť v Európe. Druhým je účasť väčšieho počtu fanúšikov na zápasoch. Naša návštevnosť stúpa, no stále chceme viac. Chceme mať viac fanúšikov, ktorí samozrejme môžu byť aj kritickí. Neustále prízvukujem zamestnancom klubu, že kto nás kritizuje, má klub rád a záleží mu na tom, aby napredoval.“
Zvýšený komfort pre hráčov, fanúšikov, zamestnancov klubu, média. Bol to váš cieľ pri príchode do klubu?
„Ak chceme hrať v hornej polovici našej ligy, musíme tomu prispôsobiť aj podmienky. Profesionálny šport sa nedá robiť v amatérskych podmienkach. Keď chceme mať v klube hráčov, kvalitou na prvú šestku, musíme tomu prispôsobiť aj podmienky. Musia dostať kvalitný a profesionálny tréningový proces, samozrejme kvalitnú regeneráciu a zdravotnú opateru. Bez toho sa vyššie neposunieme. “
Zlepšené podmienky vidíme aj v mládeži. Čím to je, že teraz sa dá budovať lepšia infraštruktúra a predtým sa to nedalo?
„Na to sa musíte pýtať iných ľudí. Ak sa chcete zlepšovať, musíme sa zlepšovať vo všetkom. V týchto dňoch sme otvorili štvrté ihrisko, druhé s umelou trávou. V pláne máme aj ďalšie, ktoré už ale bohužiaľ nebude v areáli štadióna. Chceme ešte aj jednu plochu s umelou trávou, ktorá bude prikrytá, teda „nafukovaciu halu“. Všetko je to v rámci prípravnej fázy a projektov. Cieľom je vybudovať gym pre mládež v areáli štadióna. Priestor a projekt už máme hotový.“
Verejnosť kritizuje fakt, že v klube je veľa legionárov. Tých je veľa v prvom tíme, ale niektorí sú aj v mládeži. Čo im odpovedať?
„V mládeži sa mi nevidí, žeby sme mali veľa legionárov. Máme ich v U19. Keby neboli zahraniční hráči v tomto tíme, dnes by sme už nehrali najvyššiu dorasteneckú súťaž… Pred dvoma rokmi túto súťaž zachránili iba legionári. Skrátka, aby naši odchovanci hrali najvyššiu dorasteneckú ligu, musia tu byť aj rozdieloví legionári. Nechcel som sa vracať do minulosti, no v jednom prípade sa vrátim. V minulosti klub zanedbal príchod talentovanej mládeže. Sľubujem, iba jednu výčitku predchádzajúcemu vedeniu. Zanedbala sa situácia, keď bola najvyššia súťaž mužov od Michaloviec najbližšie v Ružomberku. Celá talentovaná mládež od Ružomberka po Čiernu nad Tisopu a od Bardejova až po Rožňavu mala byť práve v Michalovciach. Všetci talentovaní hráči mali byť práve tu, pretože tu sa hrala najvyššia súťaž mužov. Vtedajšie vedenie sa tomu vôbec nevenovalo. Keby sa to nezanedbalo, dnes by sme mohli hrať bez legionárov, iba s našimi odchovancami. Dnes je situácia iná. Aj v mládeži máme skautov, ktorí sa snažia prinášať talentovaných chlapcov. Čo sa týka prvého mužstva a legionárov v ňom, to je v súčasnosti trend. Futbal sa stáva internacionálnym športom. Nielen v našej lige, ale v celom svete ide o trend. Slovan Bratislava hrá Ligu majstrov a na trávniku je jeden Slovák. Je málo talentovaných Slovákov? Tam je odpoveď na vašu otázku. Je to trend.“
Je ťažké dostať do Michaloviec slovenského hráča?
„Je to dosť veľký problém. Viem sám, čo ma stálo presvedčiť tu Lukáša Pauscheka, či Adama Jakubecha. Dnes sú oporami tímu. Dva roky sme komunikovali s Martinom Koscelníkom, aby sa vrátil. Podarilo sa. Nie je to ale jednoduché. Ak mal hráč ponuku z Michaloviec a iného tímu z najvyššej súťaže, uprednostnil iný klub. My sme sa snažili najskôr zmeniť podmienky v klube. Hráči momentálne majú všetko na jednom mieste, či už pred tréningom, alebo po ňom. Zmenili sa tréningové plochy, tréningové pomôcky, regenerácia po tréningu, zdravotná starostlivosť, jednoducho klub sa za tie dva roky profesionalizoval vo všetkých smeroch. Verím, že to nás bude robiť atraktívnym aj pre hráčov zo Slovenska. Keď budete mať celý komplex pod jednou strechou, to môže presvedčiť aj tých, ktorí doposiaľ váhali.
Z Liverpoolu sa priamo na Slovensko a tobôž nie do Michaloviec nechodí. Čo sa muselo zmeniť, že ste presvedčili Tommiho Pillinga, že práve Michalovce sú pre neho tým správnym krokom?
„Ako spomínate, na Slovensko sa z týchto klubov nechodí, tobôž nie do Michaloviec. Na rozdiel od Bena Cottrella som pri Pillingovi viac komunikoval s jeho agentom, ako s rodinou. Tommiho sa podarilo presvedčiť aj na základe odporúčania Bena Cottella a Kida Taylora Harta. Tommi je zatiaľ v klube spokojný. Dostal to, čo očakával. Verím, že nie je posledným. Pracujeme na príchode ďalších takýchto hráčov z britských ostrovov v budúcnosti.“
Nateraz poslednou posilou je Martin Koscelník. Ten sa vrátil po ôsmich rokoch do klubu, ktorý ho vystrelil do väčšieho futbalu. Keď si ale spomínate na náš rozhovor spred dvoch rokov, spomínali ste, že veľmi nechcete ísť cestou angažovania hráčov, ktorí tu už boli. Bol on výnimkou?
„Vtedy som to myslel inak a možno sme sa nepochopili. Túto vetu ste vtedy trochu vybrali z kontextu. Odpoveď mala byť, že sa nechcem obracať na hráčov, ktorí odtiaľ odišli bez vzájomnej dohody a nemali úspešnú kariéru. Nechcem, aby to vyzeralo tak, že neuspejem a stále sa môžem vrátiť tam, odkiaľ som prišiel. Ja chcem presviedčať hráčov, ktorí tomúto klubu odovzdali maximum, odtiaľ po vzájomnej dohode odišli a nestratili sa ani vo svete. Martin Koscelník zažil atmosféru najvyšších súťaží v Česku, Rakúsku, Holandsku, bol účastníkom majstrovstiev Európy. Navyše, je Zemplínčan. Takýchto hráčov ja do klubu chcem, pretože sú aj vzormi pre našich mladých v akadémii, že aj z Michaloviec sa dá dostať do veľkého futbalu. Na angažovaní takých hráčov budem vždy pracovať. Takých hráčov, ako je Matej Trusa, Jakub Hromada, ktorí sa nestratili ani vo futbalovom svete. Je aj pravdou, že pri Maťovi Koscelníkovi to bolo špeciálne aj pre mňa. Obaja pochádzame z jedného kraja, moja manželka bola dokonca spolužiačkou jeho rodičov. Nehralo to ale špeciálnu rolu, pre mňa bolo dôležité Maťa angažovať z dôvodu, že má tímu čo dať a má skúsenosti.“
PETER BRENDZA
