Hoci je Michalovčan Stanislav Hrehorčák chlap ako repa, systematicky sa venuje aerobicu. Toto športové odvetvie je bližšie ženám. Vitálnemu dôchodcovi to neprekáža. Zvykol si na pravidelne športovanie. Po zdravotných problémoch zanechal náročné disciplíny. Začal pestovať jednoduchší aerobic.
Kde sa stratili chlapi?
Ako sa dostal k pohybovým cvičeniam? „Pred dvoma rokmi som sa zo zvedavosti prišiel pozrieť na minimaratón v aerobicu. Zaujalo ma, že medzi ženami hýbal telom aj chlap. Počas prestávky ma prehováral na aerobic,“ povedal. S.Hrehorčáka presvedčil. Začal pravidelne navštevovať tréningy na III. ZŠ. Veľa sa naučil. Vďaka tomu sa vlani po prvýkrát zúčastnil na minimaratóne. Trému nemal. Potešilo ho, že na palubovke sa zvŕtali ďalší traja chlapi. Ich spoločnosť mu zvýšila sebavedomie. S chuťou sa pustil do jednotlivých cvikov. Podujatie mu ubehlo ako voda. Pri odchode z telocvične Gymnázia Pavla Horova sa tešil na ďalší ročník. V tomto roku mu robili spoločnosť len ženy. „Ich prítomnosť ma nevyviedla z miery, pretože mám rád pohyb. Len neviem, kde sa podeli kamaráti z vlaňajška,“ vtipne poznamenal. Na palubovke vydržal asi tri hodiny. Na aerobic nedá dopustiť. Prináša mu psychickú pohodu a uvoľnenie.
S Dzurindom si podal ruku
Zhruba pätnásť rokov sa Stanislav Hrehorčák venoval vytrvalostným behom. „Pred vyše štvrťstoročím som sa zúčastnil na maratónoch v Berlíne, Lipsku a maďarskom Szégede,“ zaspomínal si čiperný dôchodca. Trate s rôznou obtiažnosťou zvládol za viac ako tri hodiny. Mrzela ho rečová bariéra. Neovláda nemčinu. Nerozumel pokynom organizátorov. Preto zabehol o pár stoviek metrov navyše. Nechýbal ani na trinástich ročníkoch Medzinárodného maratónu mieru (MMM) v Košiciach. „Prvýkrát som ho absolvoval v roku 1984. Pamätám si, že vtedy na ňom štartovalo presne 1 129 bežcov,“ konštatoval. Obával sa, že pre nedostatok skúseností bude na poslednom mieste. Zlá predtucha sa nesplnila. Patrila mu tisíca priečka. Na trati súťažil aj s bývalým premiérom Mikulášom Dzurindom.
Stále chce športovať
„Bol som neodmysliteľnou súčasťou tradičného Podvihorlatského maratónu,“ doplnil. Takisto štartoval na trinástich ročníkoch. Úsmevne hovorí, že sa osviežoval vodou zo studní pri domoch v blízkosti trasy,“ uviedol. Medzi atlétmi si našiel niekoľko priateľov. Sú nimi Vladimír Decha, Vladimír Hirjak a Gabriel Sabo. Na behy ho prehovoril prv menovaný. Chodieval za svojim známym do firmy, v ktorej pracoval aj Hrehorčák. Dal na Dechove slová a začal trénovať. Dva roky si zlepšoval kondíciu na malých cestných pretekoch. Časom mal zdravotné problémy. Pred takmer pätnástimi rokmi tretry definitívne zavesil na klinec. Jeho poslednou súťažou bol MMM. Hoci má šesť krížikov, športu chce zostať verný. „Rád by som si ešte zacvičil na niekoľkých ročníkoch minimaratónu v aerobicu,“ uzavrel.
(jn)
