V uplynulom polroku tohto roka boli v akcii aj interligové hádzanárky michalovskej Iuventy. Dosiahnutými výsledkami urobili fanúšikom veľkú radosť. Po štyroch rokoch sa tento tím znova stal slovenským majstrom.
Po prehrách výborná šnúra
Pritom v úvode roka to bolo všelijaké. Po domácich víťazstvách prišiel krátky výsledkový útlm. Michalovčanky vyšli naprázdno na horúcich palubovkách Olomouca a Zlína. Tieto celky však predstavujú českú špičku. Vo vyrovnaných stretnutiach lepšie zvládli rozhodujúce momenty. Zverenkyne trénera Dušana Daniša si všetko vynahradili v ďalšej fáze súťaže. Zaznamenali sedem výhier v rade!
Zdolali Písek a Trenčín. Naplno zabodovali na ihrisku nebezpečného Veselí na Moravě. V domácom prostredí si poradili s Mostom a Porubou. Na vlastnom ihrisku si vybojovali aj cenné víťazstvá v dueloch proti večnému rivalovi zo Šale a Slavii Praha, ktorá prakticky počas celej sezóny viedla tabuľku WHIL.
Má už Slavia komplexy?
Po plnom bodovom zisku v súboji so šalianskym družstvom (dve kolá pred záverom základnej časti súťaže) bolo definitívne potvrdené, že Michalovčanky sa stanú najlepšie umiestneným slovenským kolektívom v základnej časti interligy. To zároveň znamenalo, že v semifinále play-off narazia na najhoršie umiestnený slovenský tím v uvedenej fáze interligy. Preto už po zápolení so Šaľou mali na dosah finálovú účasť. Čerešničkou na torte bol skalp pražskej Slavie. Tento celok už musí mať z Michaloviec komplexy. V novembri minulého roku naše dievčatá triumfovali na jeho palubovke. Vďaka tomu po dlhých dvadsiatich mesiacoch opäť podľahol slovenskému súperovi. No a v závere marca mu Iuvenťáčky pripravili vôbec prvú prehru v tomto súťažnom ročníku na ihrisku súpera.
Do finále bez problémov
Napriek tomu Pražanky vyhrali dlhodobú časť so štvorbodovým náskokom pred našim družstvom. To doplatilo na šokujúcu prehru v Jindřichovom Hradci. Rozhodli aj už spomínané neúspechy v Olomouci a Zlíne. V semifinále vyraďovacej časti východniarky nemali väčšie ťažkosti s bratislavským ŠKP. Ten už ani zďaleka nepredstavoval také nebezpečenstvo ako v predošlých sezónach. Ekonomické ťažkosti a s nimi spojené výrazne oslabenie kádra z neho spravili priemerný mančaft. Preto nečudo, že Iuventa ho zdolala 3:0 na zápasy a stala sa finalistom národného play-off.
Zaslúžený titul
Podľa očakávania zviedli boj o zlaté medaily Michalovčanky a Šalianky. Duslo kládlo väčší odpor len v I.polčasoch zápolení v Chemkostav aréne. Potom sa už stretnutia odohrávali v réžii našich dievčat. Odborná verejnosť predpokladala, že súboje budú napínavé do posledných sekúnd. To sa však nesplnilo. Domáce merania síl Iuvenťáčky vyhrali o desať gólov, čo bolo možno trochu aj priveľa. Konkurenta viditeľne prevýšili v kondícii. Rozhodla aj širšia lavička. V každom prípade Šali slúži ku cti, že v určitých fázach duelov náš celok poriadne potrápila. To však nezabránilo jej prehre v rozhodujúcom treťom zápase, v ktorom Michalovce ani raz neprehrávali. Vyhrali 3:0 na zápasy a stali sa slovenským šampiónom. Potom už nasledovala obrovská radosť „Danišovcov“, ktorá vyvrcholila počas slávnostného programu na Námestí osloboditeľov. Dve tretiny kolektívu si vôbec po prvýkrát v michalovskom drese vybojovali majstrovský titul.
(jan)
