Pred viac ako rokom som písal o ľuďoch, ktorí nás v pešej zóne za rôznym účelom zastavujú. Vtedy pokorne stáli na okraji chodníkov a slušne požiadali okoloidúcich o pozornosť. V súčasnosti sú sebavedomejší.
Nepotrebujú viesť dialóg
Postavia sa do stredu chodníka. Takže sa im nevyhnete. Začnú vás balamutiť lákavými prednosťami ponúkaných produktov. Ich zárobok sa odvíja od počtu predaného tovaru. Preto do vás hučia až dovtedy, kým niečo nekúpite. Sú ochotní skresať cenu sortimentu až do najnižších hodnôt. Veď každý, čo i len lacno predaný produkt je pre nich zdrojom príjmu. Títo predavači sú svojskí. Rozprávajú rýchlo, aby s vami nemárnili čas. Nepotrebujú viesť dialóg s potenciálnym zákazníkom. Len ich to zdržiava. Po expresne prednesenom monológu sa na vás vyrútia s „lákavými“ cenovými reláciami - od 40 eur vyššie. Sú otravní, nevkusní a zaujíma ich len zisk.
Zatiaľ sa nič nedeje
Zopakujem, čo som napísal pred rokom. Títo „predajachtiví“ ľudia by mal mať v centrálnej mestskej zóne vyčlenené miesta. Kto by mal záujem o komunikáciu s nimi, pristavil by sa a vypočul by si ich. Raz a navždy by mal od nich pokoj ľudia, ktorí kráčajú mestom s plnou hlavou starostí a povinností. No a takých je väčšina. Pevne verím, že sa táto problematika pohne nejakým smerom dopredu. Pretože zatiaľ sa nič nedeje.
(nj)
