Počas 42. ročníka Zemplínskeho jarmoku v Michalovciach najviac očarila ľudí umelecká ulička. Umeleckí remeselníci tvrdia, že ich remeslo nie je o peniazoch a nedá sa z neho vyžiť. Napriek tomu prišli a ukázali, ako sa tká koberec, vyrába hrnček, či paličkuje čipka. Každý si mohol na mieste vyrobiť aj originálny šperk z kameňa.
Priamo na ulici vyčarili klenoty aj Česi
Michal Kočiš predával umelecké predmety z drôtu. Okoloidúci sa zastavovali pri jeho originálnych náušniciach, náramkoch, náhrdelníkoch, zvončekoch, i srdiečkach. ,,Je to veľmi pekná práca,“ hodnotí Peter Karoľ z Humenného. Drôtenou technikou ozdobil dokonca vajíčka, obyčajné kamienky a slimačie ulity. ,,Svoje výrobky ukazujem len na jarmoku,“ hovorí pán už vo vyššom veku.Podobnému remeslu sa venoval na zemplínskom jarmoku aj pán Síkora. ,,Medené šperky vytváram už roky.“Ľudia si mohli vyskúšať, ako sa vyrábajú šperky z originálnych kameňov. ,,Skúšajú to najmä deti, dospelí sa len prizerajú,“ hovorí Štepánka Tóth Kuřfiřtová. Predávajúci pár z Čiech priznal radosť z pozornosti okoloidúcich ľudí.Milovníci šperkov si prišli v umeleckej uličke na svoje. Ďalším umelcom, ktorý ponúkal nezvyčajné skvosty bol ZdenekKopka. ,,Ak by som to chcel predávať v obchode, musel by som to robiť 100 rokov,“ popisuje svoje remeslo Kopka. Svoju nie ľahkú záľubu našiel vo výrobe šperkov zo spekaného skla a keramiky. Nezvyčajný klenot, brošňu, či magnetku predával od 4 do 16 eur.
,,Z remesla sa nedá vyžiť“
Helena Kočiškovápredstavila na jarmoku paličkovanie. ,,Na zhotovenie paličkovanej čipky sa používajú drevené paličky,“ povedala a hneď aj predviedla pani Kočišková.Jej obrazy paličkovanou čipkou zobrazovali prírodné a náboženské motívy. ,,Nechodievam takto na jarmoky, len keď ma pozve mesto, Zemplínske osvetové stredisko,“ priznáva Helena Kočišková pochádzajúca z Michaloviec. Tradičné remeslo predviedli aj tkáčske krosná. Na jarmoku sa nielen predávali, ale i priamo tkali koberce. Remeslu sa mohli ľudia priučiť aj priamo na mieste. Okrem toho si deti na jarmoku skúsilivýrobu vlastného hrnčeka. V umeleckej uličke hral na fujaru iba jediný pán Pavol Tomko. ,,Výroba píšťal a fujár nie je pre mňa prácou, ale záľubou,“ prezradil nám. Najlacnejšia píšťala na jeho stole stála 10 eur a najdrahšia fujara 280 eur.V okamihu, keď začal hrať na fujare, zbehlo sa pri ňom veľa deti.Tie venovali pozornosť aj stánku s ručne vyrábanými drevenými hračkami. Hračky si tu našli nielen najmenší. ,,Zaujala ma drevená šachovnica a manželka sa upriamila na kuchynské pomôcky z dreva,“ povedali manželia Tomkoví.Remeselnícky umelci sa tešili z pozornosti ľudí. Ako mnohí z nich povedali, nevlastnia obchody, a jarmok je pre nich skvelá šanca ako zviditeľniť svoju prácu. ,,Je to remeslo, z ktorého sa nedá vyžiť, ale teší nás, že ho zachovávame,“ dodal výrobca píšťal a fujár Pavol Tomko.
Veronika Cholewová
Deti si vyrábali hrnčeky.
Fujary a píšťaly Pavla Tomka.
Ľudia si vyrobili šperky z kameňov.
Michal Kočiš vyrába umelecke predmety z drôtu.
Paličkárka Helena Kočišková na jarmoky nechodieva, ale prijala pozvanie mesta.
Pán Síkora predával medené šperky.
Remeslá si skúšali najmä deti,
Tkanie kobercov.
