Najstaršia písomná zbierka o Michalovciach je až z roku 1244. V tej dobe, v listine Peter, syn Boleslava, daroval svojej dcére veno, majetok Revište. Pravde už vtedy sa používalo pomenovanie tohto územného majetku Mihal. Šľachtici si na brehu rieky Laborec postavili vodný hrad, ktorého základy dodnes môžeme vidieť v pivničných michalovského hradu.
História Michaloviec ako osady, alebo sídliskového celku je spojená s dvoma lokalitami. Hrádok s dokázateľnne keltským osídlením a slovanskou osadou z 9. až 10. storočia. Ďaľšou časťou historických Michaloviec je stredoveké historické centrum mesta, v okolí Kostolného námestia a Zemplínského múzea. Nevieme presne kedy, ale neskôr sa obyvateľstvo z okolia Hrádku, presunulo k brodu, cez rieku Laborec / dnešný most Stráňany /.
Blízkosť brodu a križovatka ciest viedli pomerne k rýchlemu rozvoju tohto okolia. Neskôr si obyvateľstvo postavilo prvú kamennú sakrálnu stavbu, rotundu. Jej základy je vidno dodnes v záhrade Zemplínského múzea. Rotunda nemá dosiaľ žiadnu analógiu v celom európskom priestore a dodnes a sa vedú spory o jej časovom zaradení. Či je už veľkomoravská rotunda práve z 11. storočia, vždy ostáva presvedčivým dôkazom o takmer tisíc ročnej histórii michalovského sídliska a jeho okolia.
Profesor F.Uličný tvrdí, že Michalovce a jej historický tvar, mohli dotvoriť obyvatelia starobylej dediny Preča, ktorá splynula s Michalovcami a v 14. storočí bola už iba ulicou, respektíve časťou mesta, kdesi v severnej časti Michaloviec.
Nech je naša história akákoľvek, jedno je isté, história sa stáva akýmsi zrkadlom, minulosťou, za ktorou je nutné obzrieť sa. Ak by sme sa nemohli pozrieť do minulosti, tvár prítomnosti, by nás desila a ľakala zároveň. A to by nikto z nás určite nechcel.
Gabriel Németh
