V súčasnom systéme je od neúspechu k úspechu veľmi. Stačí chybný krok a život človeka sa zmení od základov. Príkladom je aj nasledujúci smutný príbeh z minulosti, na ktorý som si spomenul po nedávnej udalosti, keď na autobusovej zastávke MHD bolo nájdené telo bezdomovca, ktorý nezvládol mínusové teploty.
Istý pán vyštudoval právo. Dlhé roky sa mu v pracovnej oblasti darilo. Bol finančne zabezpečený a mal aj usporiadaný rodinný život. V istom období sa však z neznámych príčin začal obklopovať pofidérnymi ľuďmi. Dal sa na alkohol a zlákali ho aj hracie automaty. Podľahol gamblérstvu. Prevažnú väčšinu času trávil pri automatoch. Táto „zábavka“ ho natoľko pohltila, že predal zlaté retiazky a zlaté prstene. Len preto, aby mal čo dať do „mašiny.“ Najhoršie bolo, že kvôli svojej škodlivej záľube okrádal aj najbližších. Mizli im peniaze a rôzne cennosti. Po čase ho rodina odvrhla. Z rodinného domu v neďalekom Palíne sa rázom ocitol na ulici. Prišiel aj o zamestnanie, takže nemal nijaký príjem. Presunul sa do Michaloviec a celé dni vysedával na autobusovej zastávke na Štefánikovej ulici. Keď mal ukrutný hlad, vyberal odpadky z košov. Keď bolo niečo pod zub, okamžite to zjedol. Zľutovalo sa nad ním aj niekoľko ľudí. Nosili mu vodu a pečivo. Prišli však prvé tuhšie mrazy a tento bezdomovec, nemal kde prespať. Počas jedného z takýchto mrazov zamrzol na už spomínanej zastávke. Keď mi známy rozprával, že išlo o bývalého právnika, nechcel som mu veriť. Nerozumel som, ako mohol vysokoškolsky vzdelaný človek takto hlboko klesnúť. Je to však len a len v človeku. Veď nie nadarmo sa hovorí, že každý je strojcom svojho šťastia.
(jan)
