Michalovský zbor Seniora Vánok je plný energických a usmievavých dôchodcov. Najmladší muž medzi nimi má vraj 18 rokov. Žartujú o tom, že si vo svojom veku pamätajú ešte piesne. Chodia spoločne na výlety, chatu, erobik aj na akadémiu tretieho veku.
Seniora Vánok je názov speváckeho súboru, ktorý je výnimočný tým, že ho tvoria iba dôchodcovia. Stretávajú sa pri Klube dôchodcov na Ul. obrancov mieru v Michalovciach, ktoré nesie aj názov Denné centrum pre seniorov. Stálych členov je 11. Energická skupina starších ľudí rada privíta aj nových členov. ,,Stále k nám niekto príde alebo odíde, lebo sme už v takom veku, zomrela aj naša kolegyňa,“ hovorí Marta Bajužíková. Počítajú s tým, že hocikedy môže zo zboru niekto vypadnúť, ale napriek tomu sú plní smiechu.
Žartujú o tom, že si ešte pamätajú piesne
Spievajú už spolu štyri roky. Väčšina z nich sa spevu venovala aj predtým v Speváckom zbore michalovských učiteľov. Obľúbených piesni majú veľa, nacvičených asi 67. Energické dôchodkyne sa smejú nad tým, že si ich ešte vôbec pamätajú a vedia sa vrátiť aj samé domov. Niektoré texty si píšu sami a podieľajú sa aj na skladaní hudby. Vlastnú tvorbu má na svedomí umelecký vedúci a korepetítor Vladimír Tatarko. So svojimi piesňami sa pravidelne zúčastňujú súťaží. ,,Už druhýkrát sme vyhrali 1.cenu v súťaží Srdce ako dar.“
Najmladší dôchodca v zbore má vraj 18 rokov
Energetické dôchodkyne si robia žarty aj zo svojho veku a tvrdia, že každý je takým mladým, ako sa cíti. Slovne sa predbiehali, ktorá z nich je najstaršou.
,,Musím sa pochváliť, že najstaršou som ja.“
,,Nie ty, ja,“
,,V ktorom mesiaci si sa narodila?“
,,Ja vo februári.“
,,Ja v marci, ja som najstaršia.“
,,Joj, tak to je vekový rozdiel.“
,,Je a veľký, veľký.“
Napokon to medzi nimi vyriešil jeden mesačný rozdiel. Najstaršie majú teda 75 rokov a najmladšou členkou zboru je 56-ročná Milka, ktorá je invalidnou dôchodkyňou. O mužovi medzi nimi hovoria, že má 18 rokov. ,,Ja som z trojice našich chlapcov najmladší,“ dodáva vtipne Vladislav Tatarko.
Veľa sa smejú a žijú aktívnejšie než mladí
Vitalitu pripisujú práve spevu. Počas prestávok si rozprávajú vtipy a veľa sa spoločne nasmejú. ,,Akú chorobu je lepšie dostať, Parkinsona či Alzheimera? Jasné, že Parkinsona, lebo keď vypiť pálenku, hoci kúštik porozlievať jak zabudnúť, že vypiť treba.“
So zborom chodievajú na výlety, na liečeniach sa navzájom navštevujú a mávajú aj guľáš party na chate na Šírave. Dokonca chodia na akadémiu tretieho veku, cvičia erobik a rýchlu chôdzu. Snažia sa užiť si dôchodok, pretože vek im stále uteká. Hovoria, že tak trávia svoju mladosť.
Väčšina z nich sú už vdovami. V zbore sú tri ženy, ktoré majú manželov. ,,Môj manžel to toleruje a je rád, že sa má zbaví,“ hovorí s úsmevom na tvári jedna zo zboristiek. Vraj sa stým ich manželia už zmierili a dovolili im vystupovať, pretože sú na nich hrdé. ,,Na vystúpenie sa chodia pozrieť nielen naši manželia, ale občas i vnúčatá,“ povedala Marta Bajužíková.
Spievajú zadarmo
Vystupujú na rôznych akciách, výročiach, jarmočných slávnostiach, mestských podujatí, v sociálnych zariadeniach a pozývajú ich obce s mestami. Zaspievali si aj v Malčiciach, Dúbravke, Bardejovských kúpeľoch, Liptovskom Jáne, Strážskom, Trebišove a na mnohých miestach. ,,Rozdávame radosť najmä v sociálnych zariadeniach, ale spievam aj k úcte pri pomníkoch,“ hovorí jednotne spevácky zbor. Spievať chodia zadarmo. Žartujú, že niekde im dajú aj kávu. Od mesta dostali dotáciu 150 eur na rok, ktoré využijú na cestovné náklady.
Veronika Cholewová
Spievali aj pri ocenovani darcov krvi. Pri klaviri Vladislav Tatarko.
Spievali aj pri pomníku padlých hrdinov na Cintoríne Červenej armády.
