Na MS 2012 odohral iba jeden zápas, zranenie chrbta mu viac nedovolilo. K tímu sa nevrátil, šampionát dopozeral vo švédskom meste Kramfors omámený tabletkami. Obranca Sibiru Nososibirsk Kristián Kudroč je vicemajstrom sveta napriek tomu, že medailu ešte nemá a oslavy na námestí s tímom nezažil. Priznáva určité sklamanie, chalanom však prial úspech z hĺbky svojej duše.
Kristián, vráťme sa ešte k vášmu zraneniu, o čo vlastne išlo?
„Mal som problémy s chrbtom, skutočne sa s tým nedalo hrať. Nemohol som sa poriadne dať dokopy, ani sa obliecť do výstroja. Bol to trošku väčší problém.“
Kedy sa to stalo?
„Na tréningu pred prvým zápasom, zhoršilo sa to v samotnom stretnutí s Kanadou. Hral som ten zápas s injekciami.“
Pred šampionátom ste boli úplne fit?
„Na MS som išiel úplne zdravý, stalo sa to na tréningu a zhoršilo sa to v zápase.“
Prvé MS a hneď po prvom zápase zranenie, to určite nahnevá.
„Hnev nie je ten správny pocit, jednoducho je to smola. Počas celého roka ma zranenia obchádzali, bol som na každom zraze, ani raz som pozvánku neodmietol. Moja vôľa hrať v reprezentácii bola obrovská. Je smola, že sa mi toto stalo. Nechcel som však nič riskovať. Nielen kvôli vlastnému zdraviu, ale takisto som sa bál nejakej chyby. Ak by som pod vplyvom bolesti zle prihral, alebo nedokázal sa pohnúť k súperovmu hráčovi a dostali by sme z toho nejaký dôležitý gól, veľmi by ma to štvalo. Teraz to vyšlo super, som maximálne šťastný za všetkých chlapcov, masérov i realizačný tím. Počínali si tam perfektne. Mňa iba mrzí, že som tam nezostal a nemohol hrať.“
Ako prebiehal váš odchod z Helsínk?
„Zo začiatku som bral infúzie, no nezabrali. Rozlúčil som sa s chalanmi, neskôr aj s pánom Nemečkom, Sýkorom a samozrejme aj s pánom trénerom Vůjtkom. To zranenie sa vôbec nezlepšovalo, rozhodli sme sa, že lepší bude môj odchod. Pomaly sa to zlepšuje až teraz, teda takmer po mesiaci. Chalanom som poprial veľa úspechov, veľmi som im držal palce a som rád, že im to tak vyšlo. Striebro je pekný úspech a pre mňa je zase obrovská smola, že som nemohol byť prítomný.“
Je pravda, že po zranení Dominika Graňáka vás kontaktovali, či sa nemôžete vrátiť?
„Áno, ale nešlo to. Za ten krátky čas sa situácia nezmenila. Nechcel som to riskovať. Ako som povedal, moje zdravie by to prežilo, no ak by som náhodou urobil kvôli bolesti nejakú chybu, sám sebe by som si to neodpustil a kvôli chalanom by ma to veľmi trápilo.“
S akými pocitmi ste sledovali ďalšie zápasy Slovenska?
„Sklamanie som cítil, to je pravda, ale na druhej strane, tie výsledky ma ohromne tešili. Celému tímu som držal palce a som šťastný, že to dopadlo takto.“
Sledovali ste to doma, alebo s nejakými priateľmi?
„S manželkou v obývačke, švédska televízia vysielala každý náš zápas.“
Čo hovorili Švédi na naše výkony?
„Boli milo prekvapení, podľa mňa sme hrali skvele v obrane, čo oni sami od nás nečakali. Ale v prvom rade sa zaujímali o svoju reprezentáciu, ktorá ich poriadne nasr... nahenvala. Švédi mali výborný tím s Zetterbergom, Allfredsonom a ďalšími skvelými hráčmi, preto ich výsledky sklamali. Výkony Slovenska však vyzdvihli, poukazovali hlavne na tímového ducha a na výkony brankára Janka Laca. Naozaj sme hrali vynikajúco, z hĺbky mojej duše všetkým chalanom blahoželám, lebo sú to super chlapci.“
Boli ste počas MS s niektorými hráčom v kontakte?
„Nechcel som ich rušiť, mám len pár čísiel. Na izbe som býval s Janom Lacom, po MS som mu napísal.“
Dominik Graňák i Marcel Hossa sa napriek zraneniu vrátili do Helsínk, vás to nelákalo?
„Samozrejme, že lákalo. Bral som však také lieky, z ktorých som bol dosť mimo. Jedna tabletka bola na uvoľnenie svalstva, ďalšia proti bolesti, ďalšia na spanie. Bol by som v Helsinkách ako mátoha, zápasy som síce pozeral, ale iba z postele.“
Aj vás kontaktovali, aby ste sa vrátili k tímu aspoň ako divák?
„Neriešili sme to už. Hlavné bolo, aby som sa doliečil. Navrhli mi, aby som v Helsinkách ostal ešte keď som odchádzal, ale pre mňa by to bolo len trápenie.“
Oslavy v Bratislave ste videli?
„Niečo som si pozrel na internete, bolo to super, chlapci si to určite užili a ja im to veľmi doprajem.“
Čo je teraz s vašou medailou?
„Asi je odložená na zväze, nemyslím si, že mi ju budú posielať poštou. Po finále som telefonicky hovoril s pánom Sýkorom, pripomenul mi, že medailu mám, no zatiaľ neviem, kedy sa ku mne dostane. Odvtedy sme spolu nekomunikovali, no určite to vyriešime, keď sa to trošku upokojí. Momentálne sú určite všetci zaneprázdnení.“
Prídete v lete na Slovensko?
„Musím sa dať zdravotne dokopy. Na Slovensko sa už zrejme nedostanem. Potrebujem spevniť chrbát, pravdepodobne začnem chodiť na jogu, preto mi to s návštevou Slovenska časovo asi nevyjde. V Novosibirsku sa mám hlásiť začiatkom júla.“
Zdroj:hokejportál.sk
