Richard Štochl sa v uplynulých dňoch stal so svojim klubom HSC Montpellier majstrom Francúzska. Po tejto sezóne však v popredonom európskom tíme neostáva, keďže prestupuje do ruského Medveď Čechov. O pôsobení vo Francúskz, novej výzve v drese Čechova, či najbližších zápasoch reprezentácie Slovenska o postup na MS 2013 v Bielorusku sa s michalovským rodákom porozprával Denník Šport.
Montpellier získal titul už tri kolá pred koncom súťaže, keď doma zdolal Dunkerque 36:28, a potvrdil ho víťazstvom 36:26 v poslednom zápase sezóny s US Créteil. Kedy bolo viac radosti?
„Asi po výhre nad Dunkerque.“
Pre váš tím to bol už štrnásty titul za posledných sedemnásť rokov, desiaty v rade. Aké boli oslavy?
„Pekné, avšak nie také búrlivé, aké som zažil trebárs u nás doma na Slovensku, alebo v Slovinsku. V Montpellieri zrejme vnímajú majstrovské tituly už ako samozrejmosť.“
Od konca marca, keď ste sa s funkcionármi nedohodli na podmienkach novej zmluvy, vám bolo jasné, že v mužstve po konci sezóny skončíte. Skalilo to vašu radosť z titulu?
„Vôbec nie. Byť majstrom Francúzska, to sa počíta, a ja som sa ním stal dva roky po sebe. Navyše sme ako prví v histórii získali v priebehu jednej sezóny všetky štyri domáce trofeje, okrem titulu aj Superpohár, Francúzsky pohár a aj Ligový pohár. Bol to úspešný rok a ja naň budem v dobrom spomínať.“
V drese francúzskeho klubu
Chytali ste v závere sezóny?
„Chytal, no menej ako predtým. Je to ale pochopiteľné. V čase, keď už bolo o všetkom rozhodnuté, dával tréner viac možností tým, ktorí v priebehu ťažkého roka hrávali menej a ktorí v mužstve zostávajú.“
Všetko zlé je na čosi dobré, aspoň ste si oddýchli, nie?
„No, oddýchol ako oddýchol... Pripravoval som sa s mužstvom, cestoval s ním na zápasy a po nich – na rozdiel od tých, ktorí hrali a ktorí zväčša dostávali voľno – zase trénoval. Ak to na čosi predsa len bolo dobré, tak na to, že momentálne mám veľkú chuť chytať.“
Mimochodom, v Montpellieri ste počas uplynulého roka mali v minulosti nepoznanú konkurenciu, tamojší futbalisti sa totiž prvý raz v histórii stali šampiónmi krajiny. Pocítili ste to na návštevách?
„Nie. Hoci hádzanári Francúzska sú už roky najlepší na svete, aj v tejto krajine je najpopulárnejším športom futbal. Avšak v Montpellieri má mužská hádzaná dlhoročnú tradíciu a vďaka svojim veľkým úspechom aj tisíce oddaných priaznivcov. Tí nás neopustili ani v posledných mesiacoch, keď v Montpellieri zavládol futbalový boom. Pripomínal mi Slovensko v časoch hokejových majstrovstiev sveta. Posledné dva či tri ligové zápasy sledovali v uliciach mesta na veľkoplošných obrazovkách desaťtisíce ľudí. A keď už bolo jasné, že majstrom je Montpellier, zavládol v nich neuveriteľný ošiaľ.“
Boli ste sa pozrieť na nejaký ligový duel?
„Nie. Chcel som, no mali sme veľmi náročný program, takmer stále sme hrali a cestovali. Raz som už bol takpovediac jednou nohou na štadióne, no v poslednú chvíľu mi do toho opäť čosi prišlo.“
Keďže ste sa narodili v sedemdesiatom piatom, na základnej škole vás zastihla povinná ruština. Ešte z nej čosi viete?
„Hádam áno. Myslím si, že rozumieť budem a čo sa rozprávania týka, spočiatku to síce bude horšie, no po nejakom týždni sa do toho zaiste dostanem.“
S brankárom michalovského winLandu Marošom Kolpakom
Vy určite dobre viete, že na ruštinu sa pýtame preto, lebo od novej sezóny budete stáť v bránke Čechovských medveďov, ktorí sú štrnásťnásobní majstri Ruska. Ste spokojný?
„Určite. Po tom, čo som sa s Montpellierom nedohodol na predĺžení kontraktu, sa môj manažér Andrej Golič ocitol v časovej tiesni. Nebolo preňho ľahké nájsť klub, ktorý o mňa stál a ktorý na druhej strane spĺňal moje predstavy o novom pôsobisku. Čechovskí medvedi takým určite sú, vďaka ich domácej suverenite pravidelne hrávajú v Lige majstrov, pred dvoma rokmi sa dokonca prebojovali až do jej Final Four. Navyše športovým riaditeľom klubu je stále aktívny hráč Edvard Kokšarov, s ktorým som odohral jednu sezónu v slovinskom Celje. Verím, že to urýchli moju aklimatizáciu v novom prostredí. ‚Medvedi‘ sú pre mňa nová výzva, už sa na ňu teším.“
Lenže prezidentom tohto klubu i trénerom mužstva je 66-ročný Vladimir Maximov, predstaviteľ starej ruskej tvrdej školy, údajne poriadny ‚ras‘. Nemáte z neho obavy?
„Počas mojej kariéry som zažil rôznych trénerov, aj takých, aj onakých. Pritom so žiadnym z nich som nemal väčšie problémy. Považujem za normálne, ak niekto vyžaduje disciplínu a poriadok, tak to má byť. Ak budem robiť to, čo Maximov odo mňa očakáva, niet dôvod, aby sme spolu nevychádzali.“
Už ste s ním aj hovorili?
„Zatiaľ nie. O všetko sa postaral manažér.“
Mali ste aj iné ponuky?
„Áno, aj z bundesligy. Lenže tamojšie kluby ešte len pripravujú rozpočty na nasledujúcu sezónu, takže neboli schopné predostrieť môjmu manažérovi konkrétnu ponuku. A ja som nechcel riskovať.“
Minulú stredu ste odohrali posledný zápas v drese Montpellieru, už zajtra sa začína v Prešove príprava reprezentácie Slovenska na barážové zápasy s Bieloruskom o postup na budúcoročné majstrovstvá sveta. Mali ste poriadne „fofry“, že?
„Ani sa nepýtajte. Navyše som z tých, ktorí s istým zveličením tvrdia, že je lepšie raz vyhorieť ako dvakrát sa sťahovať. Vybaviť všetko potrebné, pobaliť sa, naložiť, rozlúčiť sa, nuž, bolo toho v posledných dňoch dosť. Ešteže nám pomohol jeden z mojich slovenských priateľov, ktorí po nás prišiel veľkým autom.“
V reprezentačnom drese
Na čo budete po odchode z Montpellieru najviac spomínať?
„Na skvelé zápasy s najlepšími svetovými mužstvami, na veľké víťazstvá, na cenné skúsenosti, ktoré som tu za dva roky získal. A na dobrých ľudí, ktorých som spoznal. Na našich priaznivcov a pochopiteľne aj na spoluhráčov, najmä na Issama Teja a na Mladena Bojinoviča, s ktorými som sa najviac zblížil. Mladen býval v tom istom dome ako ja, často sme sa navštevovali, i naše priateľky spolu výborne vychádzali. Zhodou okolností aj on po dlhých desiatich rokoch z Montpellieru odchádza.“
Na záver dlhej a ťažkej sezóny vás čaká ešte jedna poriadna „šichta“, dvojsúboj s Bieloruskom o účasť na januárovom svetovom šampionáte. Tešíte sa?
„Samozrejme.“
Žiaľ, nastúpime naň bez Csabu Szücsa a zrejme aj bez Petra Kukučku...
„Sú pre nás dôležití, dávajú totiž tvár našej hre, Csaba je navyše aj jedným z obranných pilierov. No nedá sa nič robiť, budeme musieť zabojovať aj za nich.“
ŠTOCHLOVE MAJSTROVSKÉ TITULY
● 1999 VSŽ KOŠICE SLOVENSKO
● 2000 ŠKP SEČOVCE SLOVENSKO
● 2001 ŠKP SEČOVCE SLOVENSKO
● 2010 LAŠKO CELJE SLOVINSKO
● 2011 HB MONTPELLIER FRANCÚZSKO
● 2012 HB MONTPELLIER FRANCÚZSKO
Zdroj: Denník Šport
