Presne pred štyridsiatimi rokmi duši zemplínskeho folklóru pánovi Milanovi Hvižďákovi skrsla v hlave myšlienka založiť v Michalovciach popri folklórnom súbore Zemplín aj detské súbory Zemplínček a Zempliník. Oslavy vyvrcholili minulý víkend premiérovým programom „Detský sen o zabudnutej kráse“.
Čože je to štyridsiatka
Tohto roku oslávili štyridsiatku. Ak začujeme takúto vetu, určite si poväčšine predstavíme človeka či ľudí, ktorí dosiahli zrelého veku. Štyridsiatnik už má za sebou istú životnú púť, má isté skúsenosti a vedomosti, ktoré sa snaží čo najkvalitnejšie a najlepšie zúročiť vo svojej každodennej práci. No a ak táto snaha prináša ešte aj svoje plody vo forme úspechu a prosperity, hľadí do budúcnosti s nádejou a optimizmom. Asi takto nejako by možno znela definícia zdravého štyridsaťročného človeka.
No čo si však predstavíme, ak nám niekto povie, že deti v Michalovciach oslávili štyridsiatku. Zdá sa nám to nemožné? Opak je pravdou.
Presne pred štyridsiatimi rokmi duši zemplínskeho folklóru pánovi Milanovi Hvižďákovi skrsla v hlave myšlienka založiť v Michalovciach popri folklórnom súbore Zemplín aj detské súbory Zemplínček a Zempliník. Mali podchytiť talentované deti a pripraviť ich od detského veku pre účinkovanie vo svojom o 15 rokov staršom súrodencovi - súbore Zemplín, ktorý žal a žne úspechy a rozdáva krásu zrodenú na východoslovenskej nížine doma i v zahraničí. A tak, ako bolo spomínané, počas 40 rokov pedagógovia súborov naberali skúsenosti s prácou generácií detí, ktoré boli tanečne, spevácky a hudobne odkojené týmito súbormi.
Detský sen o zabudnutej kráse
Celá táto ich snaha vyvrcholila 2-3. júna 2012, kde sa v MsKS v Michalovciach predstavili svojim premiérovým programom „Detský sen o zabudnutej kráse“.
To, že sa jedná o zvláštnu udalosť, nasvedčoval veľký záujem o program. Počas oboch dní, kedy sa tento premiérový program uvádzal, bola sála obsadená do posledného miestečka. Už to človeka naplní optimizmom, že na východe je stále o pôvodnú ľudovú kultúru záujem. Nuž a takto pripravené a nabudené hľadisko, čakalo na výkony mladučkých umelcov.
Úvod
Úplný úvod patril umeleckému vedúcemu Milanovi Hvižďákovi, ktorý všetkých srdečne privítal, nevynímajúc primátora mesta Michalovce Viliama Záhorčáka, pod ktorého záštitou sa celé podujatie konalo. Nasledovala videoprojekcia s archívnymi zábermi, ktorá oboznámila s počiatkami a minulosťou súborov Zemplínček a Zemplínik. Oboznámila o tom, ako deti od roku 1972 robili prvé tanečné krôčiky najprv na pódiách domácich a odtiaľ sa časom precifrovali až na pódiá medzinárodné. Po tejto videoprojekcii prišlo to, na čo všetci už netrpezlivo čakali.
Začal sa snívať sen
Hudba rozozvučala svoje nástroje a na pódiu sa objavil chlapec v postave píšťalkára s dvoma roztopašnými tanečnicami a začali slovom, spevom i tancom sprevádzať programom a snívať svoj „Detský sen o zabudnutej kráse“. A ten sen im následne pomáhalo snívať takmer 235 účinkujúcich, počnúc úvodným tancom – Jarnými dievčenskými tancami, kedy na javisku vystúpilo 30 dievčat v krásnych krojoch a z hľadiska bolo počuť nadšené reakcie publika. Pokračovali tí najmenší, ktorí sa s pódiom ešte len zoznamujú. Napriek ich zopár rôčkom ich prvé jednoduché tanečné krôčiky a pôvodné či štylizované folklórne hry Ta naša kožička, na Zlatú bránu, Čižičku, čižičku a iné, nepôsobili neisto. Práve naopak, klobúk dole pred tanečnými pedagógmi mladších ročníkov. Dokážu ich viesť tak, aby vo svojich detských hlávkach pochopili, že jedine vtedy ako celok zožnú potlesk, obdiv a rozmnožia krásu, ak disciplinovane splnia svoju rolu a naučia sa vnímať rytmus. Najmladšie deti pôsobili vo svojich programoch milo a to, že občas zamávali v priebehu vystúpenia svojím mamkám, ockom či starým rodičom, im veľmi radi odpustíme, lebo to sa ako nedostatok ani nedá vnímať. Ako nám to potom predviedli deti starších ročníkov, táto malá a nepredvídateľná chybička krásy neskôr vymizne sama s uvedomením si celkového dojmu z predstavenia. Starším ročníkom už totiž vôbec nechýbala tanečná zručnosť spojená už so zložitejšími tanečnými variáciami. U chlapcov bola spojená s neodmysliteľnými ciframi a čapašmi. Myslím, že pri Tancoch Rusínov, ktorý predviedli žiaci 6. ročníka by nebolo možné aby sa niekomu nerozihrali žilky. Siedmakov a ôsmakov je už možné vnímať ako veľmi svetlú budúcnosť FS Zemplín. Tance z Gemera, Myslavský predsvadobný tanec, či nám veľmi blízky a zároveň náročný Čapáš z Pozdišoviec prezentovali už takmer ako zrelí tanečníci. Slovíčko takmer je na mieste, lebo k dokonalosti predsa ešte nejaký ten tréning chýba.
Úloha splnená
Súbory Zempliník a Zemplínček však svoju úlohu splnili na sto percent. Je už iba na rozhodnutí, vôli, disciplinovanosti a výdrži týchto mladučkých umelcov či to, čo sa doteraz naučili budú schopný zúročiť, ba dokonca ešte aj zdokonaliť vo FS Zemplín.
Slovo na záver
Slávnostné vystúpenie ukončila slovami chvály riaditeľka Zemplínskeho osvetového strediska – Mgr. Eva Raffayová, ktorá zároveň za mohutného potlesku všetkých účinkujúcich pozvala na javisko všetkých, ktorí sa o toto krásne vystúpenie pričinili. Všetci zúčastnení, či už účinkujúci, alebo diváci odchádzali naplnení dobrými pocitmi a v presvedčení, že taneční pedagógovia Marína Gregová, Mgr. Zuzana Gajdošová, Mgr. Ľudmila Bertičová a Ing. Martin Koščo urobili maximum a do práce s ich deťmi vložili celé svoje folklórne srdce.
Spevácka zložka
Neodpustiteľné by však bolo nespomenúť aj prekrásne spevy dievčat, ktoré buď sólovo, ale doprevádzajúc tance lahodili uchu poslucháča. Najmä Lianka Pastiriková a Nikolka Rovňáková ak v tejto svojej snahe nepovolia, myslím, že majú pred sebou svetlú budúcnosť. Pri ich útlych postavičkách majú hlásky spôsobujúce zimomriavky. Vďaka za ich prípravu v súčasnosti patrí Mgr. Eve Ivanovej.
Ľudová hudba
Čo ešte neodmysliteľne k speve a tancu patrí? No predsa ľudová hudba. Ing. Radoslav Gajdoš presne vie ako má svojich zverencov viesť. Svojim absolútnym sluchom, talentom a hudobnou aktivitou sa stal celoslovenskou značkou kvality najmä na roli folklórnej, ale aj mimo nej. A tak mladí muzikanti detských folklórnych súborov na čele s primášom Jakubom Kiššom majú taktiež tendenciu rásť a zachovať zemplínske tóny a cifry aj pre ďalšie generácie.
Celú snahu o dokonalosť nepokazil ani zvukár Pavol Tkáč, taktiež odchovanec michalovského folklóru a bolo vidno, že to, čo sa rozhodol študovať má snahu naplno zúročiť.
Vďaka patrí všetkým
Spomenutých vyše 235 účinkujúcich zaodela krojárka Marianna Koščová spolu s pomocou Magdalény Filičkovej. Obdivuhodná krajčírska zručnosť, obdivuhodný výber farieb, obdivuhodná ochota zaoberať sa pôvodnými odevmi, bez ktorých by tance jednotlivých regiónov nikdy neboli úplne. Regióny totižto charakterizujú nielen tance, hudobný prejav a nárečie, ale pravdaže aj odev.
Je nutné vyzdvihnúť aj prácu organizačnej vedúcej Ing. Kataríny Sabovej. Málokto si vie predstaviť čo táto práca obnáša. Skúšky, chod súborov, domáce vystúpenia, zájazdy to všetko je potrebné vybaviť a zabezpečiť či organizačne, papierovo, finančne, dokladovo. Aj vďaka jej práci si zachováva folklór v Michalovciach štandard, meno a česť.
Vysoký štandard, meno, česť a k tomu veľká dávka radosti, lásky a folklórnej umeleckej práce. Áno toto všetko bolo cítiť z jubilejného programu „Detský sen o zabudnutej kráse“ odprezentovaného k 40. výročiu vzniku detských folklórnych súborov Zemplínček a Zemplínik v Michalovciach.
Už to nie je iba sen
Kohút sediaci na plote s krásnymi dlhými farebnými chvostovými perami, ktorý tvoril ústrednú výzdobu scény ako symbol nového rána, presvedčil prítomných, že toto už nie je iba sen. V bdelom stave môžeme vnímať túto krásu, ktorá vôbec nie je zabudnutá. Práve naopak, už 40 rokov sa zveľaďuje vďaka prvotnej myšlienke, realizácii a neskôr samotnej práci umeleckého vedúceho a choreografa Milana Hvižďáka a jeho bývalým i súčasným kolegom a následovníkom vštepovať deťom to naše pôvodné zemplínske, to naše východoslovenské od najútlejšieho detstva.
