Film v Božej réžii
/ za starým otcom /
Iba vietor za oknami odpoveď pozná,
keď dozreje jeseň, a chladný november
zahryzne sa do šťavnatého hrozna.
Učesaný vinič v štýle Alain Delon.
Dážď sa vracia k svojim brehom.
Vyjdem na dvor do sobotného ticha,
a spomeniem si na starého otca,
ktorý odchádzal v daždi.
Tak bolestivo. Navždy.
Strom vrastený do zeme
s koreňmi večných spomienok,
rozčeše dážď na bolesť,
na dve dlane, jeden dych.
Všetko je v Božej réžii filmu,
jeho hercami sme my sami.
Je čosi medzi nebom
a neskutočnými snami.
Slnko zvráskavie,
zlomí sa lúčmi na boľavé ticho.
Boh, ten známy režisér,
hodný na Oskara.
Posledná klapka. Zem plače.
Srdce sa bolesťou
do krvavých rán otvára,
a v slzách nesie môj kríž.
