Cesta po Blízkom východe VI. pokračovanie - Quneitra
Cesta po Blízkom východe VI. pokraèovanie - Quneitra V poradí už šieste pokračovanie cestopisného príbehu z krajín Blízkeho východu. Po Bosre - rímskom meste, sa tentokrát pozrieme do demilitarizovanej zóny mesta Quneitra. Čaká nás víkend a cestovať niekoľko stoviek kilometrov sa nám už nechce. Preto si vyberáme niečo, čo nie je veľmi ďaleko, svojou zaujímavosťou však patrí do inej kategórie, ako doterajšie miesta či pamiatky, ktoré sme navštívili. Na mysli mám mesto Quneitra, ktoré je v dnešnej dobe múzeum. Slovo múzeum vyznieva v tomto prípade skôr tragicky. Poďme však na začiatok. Ešte pred samotnou cestou do Quneitry je potrebné vybaviť zopár formalít. Tou najdôležitejšou je oficiálne povolenie od úradov z Damašku. Aj keď hovorím o oficiálnom dokumente nie je to nič hrozné čo by mi zabralo pol dňa. Stačí mať so sebou cestovný pas a navštíviť úrad, ktorý tieto povolenie vydáva, potom si už len objednáme taxík (skôr minibus aj keď sme len dvaja) a môžeme sa vydať do vojnou spustošenej Quneitry neďaleko Golanských Výšin. V preklade znamená Quneitra malý most, v tomto prípade zrútený most. Mesto je však len odrazom histórie. V roku 1967 sa stalo mesto korisťou Izraela v priebehu 6 dňovej vojny, neskôr ho Sýria len nakrátko získala späť v roku 1973 (Yom Kipurská vojna,) pričom mesto kompletne zničila izraelská armáda po svojom stiahnutí v roku 1974. V súčasnosti je toto „zrúcanisko“ v demilitarizovanej zóne, takže tu vidno nanajvýš vojakov s modrými prilbami (misia UNDOF), ktorí hliadkujú po spevnených cestách. My sa chvíľami prechádzame po zdemolovanom meste, navštívime bývalú nemocnicu, trh a banku, na ktorej ešte vidno arabský nápis ( mesto nesie nezameniteľné znaky ťažkých bojov a ničenia). Neskôr skončíme v jedinej udržiavanej mini reštaurácii či skôr kaviarni. Po arabskej káve si obzerám len 10 m od tejto kaviarne ostnatý plot, za ktorým sú rozmiestnené mínové polia. V diaľke vidno zelené Golany, cesty a dokonca traktory, ktoré pracujú na poliach. Po zhliadnutí zelenej prírody je jasné, že o toto územie má záujem Izrael a späť si ho nárokuje aj Sýria. Za niekoľko desaťročí sa im nepodarilo nájsť riešenie. Či sa to podarí v budúcnosti je veľkou otázkou. Jedno je však isté Golanské Výšiny budú na rokovacom stole týchto krajín figurovať stále. Peter Ďurkovič www.blizkyvychod.sk
Uverejnené: 24.02.2010 13:59:03
