„Do Michaloviec som prišiel v roku 1961. S výnimkou základnej vojenskej služby tu odvtedy trvalo žijem. S históriou Zemplína a jeho centra Michaloviec som sa dôkladne oboznámil počas dlhoročnej externej práce v Zemplínskom múzeu, krásu tunajšej prírody som spoznával cez objektív fotoaparátu. Narodil som sa v Lipanoch, ale Zemplín mi prirástol k srdcu, mám ho rád a som rád, že podstatnú časť života som prežil tu.“
Verejnosť vás najprv registrovala ako vášnivého fotografa, neskôr ako komunálneho politika a poslanca NR SR. Prezraďte nám, kto a ako nasmeroval vaše kroky k hádzanej?
“S hádzanou som sa zoznámil počas štúdia na strednej škole v Prešove, na legendárnom ihrisku Tatranu Prešov v pionierskom dome. Zapájal som sa do pravidelnej tréningovej činnosti, ale osud chcel ináč, odišiel som do Michaloviec, a namiesto lopty sa v mojich rukách ocitol fotoaparát. Fotografie so zápasov klubu Lokomotíva Nafta Michalovce sa objavovali v celoštátnych denníkoch a následne prišla ponuka z klubu od jeho vtedajšieho predsedu pána Kríža robiť popri zamestnaní organizačného pracovníka. Hovorilo sa mu vtedy tajomník TJ. V tejto funkcii som zažil najkrajšie roky michalovskej mužskej hádzanej - zotrval som pri nej plných 20 rokov. Verím, že mužská hádzaná v Michalovciach dá ešte o sebe vedieť.“
Mužská Lokomotíva PS kedysi robila Michalovciam skvelú reklamu. Ako si na toto obdobie spomínate?
„Bolo to krásne obdobie! Otvorené ihrisko, slnkom zaliata antuka, obrovský záujem divákov, špičkové tímy. Československá hádzaná vtedy patrila k najlepším na svete a v Michalovciach hrali mužstvá s európskym renomé - pražská Dukla, či prešovský Tatran. Nezabudnuteľné boli aj zápasy v bývalej montážnej hale ČSAD, neskôr v hale, ktorá bola predchodcom dnešnej Chemkostav Arény. Naozaj je na čo spomínať!“
Nie je vám ľúto, že mužská hádzaná v Michalovciach už šiestu sezónu neexistuje? Myslíte si, že sa ju ešte niekedy podarí naštartovať?
„Pozitívne vnímam kroky k jej oživeniu, ktoré začínajú prácou s mládežou. Verím, že hádzanárski funkcionári postupne nájdu aj väčšieho sponzora so vzťahom k športu, pretože bez peňazí to nejde. Žiaľ, ubúda aj kvalitných trénerov, fanatikov svojej práce, ktorí sú ochotní obetovať svoj čas a v dobrom „poblázniť“ svojich zverencov.“
Prejdime k ženskej hádzanej, ktorá patrí medzi lídrov nielen na území Slovenska, ale aj Česka. Čo poviete na spoluprácu s Iuventou?
„S Iuventou sme pri organizovaní reprezentačných akcií v Michalovciach nielenže našli spoločnú reč, ale priamo sme získali aj podporu a pomoc klubových sponzorov. Za to môžem naozaj len poďakovať. Platí však tiež, že záujmy klubov a reprezentácie sa v nabitom termínovom kalendári často dostanú do rozporov. To je v športovom svete dávno známe, a európske kluby sa naučili rešpektovať riziká zranení, únavy, narušenia súhry a rytmu prípravy. Reprezentácia je cťou, a úcta k nej - aj keď ide o hráča inej krajiny - samozrejmosťou. Efektívnejšej komunikácii v prospech reprezentácie sa na Slovensku ešte musíme učiť.“
Je paradoxné, že práve Iuventa vám ako prezidentovi Slovenského zväzu hádzanej neraz skrčila vrásky na čele. Nezaskočilo vás to?
„To, čo bolo, je už za nami. Iuventa je príkladom cielenej snahy vytvoriť fungujúci systém mládeže a špičkové družstvo žien. Ak by takých klubov bolo viac, ženská hádzaná by z toho mohla len ťažiť.“
Od jesene minulého roka je v Michalovciach k dispozícii novučičká Chemkostav aréna. Čo to pre fanúšikov môže znamenať z pohľadu organizátorskej taktovky SZH?
„Chemkostav Aréna je jednou z dvoch špecializovaných hál na Slovensku, ktorá spĺňa všetky požadované kritéria Európskej hádzanárskej federácie pre usporiadanie kvalifikačných zápasov o postup na kontinentálne majstrovstvá. Je len otázkou času, kedy Michalovčania opäť uvidia kvalitné medzištátne stretnutie aj na reprezentačnej úrovni.“
Čo si myslíte, ktorý reprezentačný zápas je v Michalovciach pravdepodobnejší? Mužský proti Ukrajine, alebo ženský s Ruskom?
„Vážne slovo pri rozhodnutiach o dejisku kľúčových zápasov má, pochopiteľne, tréner tímu, preto sa priamej odpovedi vyhnem. Pokiaľ to pravidlá dovoľovali, tak sme dávali možnosť organizovať reprezentačné zápasy skutočne širokému počtu klubov. Súčasné prísne kritéria EHF pre kvalifikačné zápasy spĺňajú len haly v Hlohovci a Michalovciach, a pre plošnú propagáciu hádzanej je treba využiť obe. Bez ohľadu na to, kde žijem, presadzujem, aby sa všetky zaujímavé zápasy nekoncentrovali na jednom mieste. Žiaľ, z rôznych dôvodov sa väčšina kľúčových zápasov hrá iba v Hlohovci. Slovenský zväz hádzanej v tomto roku usporiada už desiaty ročník tradičného ženského turnaja Slovakia cup. Keďže v minulom roku bol deviaty ročník turnaja v Hlohovci, na najbližšom rokovaní zväzových orgánov navrhnem ako dejisko nasledujúceho turnaja Michalovce.“
Medzi opory mužskej reprezentácie patrí brankár Richard Štochl. Nemohol by byť práve on ťahákom pre Michalovčanov na domácej pôde?
„Rišo je ťahákom všade tam, kde nastúpi. No v Michalovciach by mal zápas so Štochlom v bráne určite ešte náboj navyše. O dejisku zápasu play-off s Ukrajinou však rozhodne marcové rokovanie Správnej rady SZH za účasti reprezentačného trénera Zoltána Heistera.“
Vieme, že uvažujete aj nad kvalifikačným turnajom junioriek. Do akej miery je toto podujatie v Michalovciach reálne?
„Úvaha sa premenila na reálny termín, a tak sa 21. - 23. mája 2010 Michalovce stanú dejiskom kvalifikačného turnaja junioriek o postup na MS 2010. Kvalifikácia prebehne v siedmych skupinách ,v siedmich štátoch pričom každá z nich má štyroch účastníkov. Na MS postupujú iba víťazi V Chemkostav Aréne sa predstavia okrem domáceho Slovenska aj Čierna Hora, Fínsko a Bielorusko.“
Od polovice januára je športovým riaditeľom michalovskej Iuventy váš zať Pavol Mačičák. Zaujímalo by nás, ako to vnímate a či sa s vami niekedy aj radí?
„Radi sa porozprávame, hádzaná býva často hlavnou témou a myslím, že sú to pre oboch užitočné informácie. Pre mňa je dôležité, že mi vie priblížiť pohľad zvnútra klubov, a ja sa potom môžem lepšie rozhodovať. Predsa len častejšie vidím problémy skôr z hľadiska reprezentácie. Verím, že pôsobenie v Iuvente využije aj na posilnenie vzťahov medzi klubom a reprezentáciou v prospech oboch strán.“
Prezidentom SZH ste od roku 2000. Dokedy si trúfate viesť túto inštitúciu a aké sú vaše hlavné ciele v tejto pozícii v najbližšom čase?
„Tento rok je nabitý hádzanárskymi akciami, organizačným vrcholom sú ME chlapcov do 20 rokov v Bratislave v termíne 16 - 29. 8. 2010. Ide o aj o rok volebný, v októbri teda predstúpim pred delegátov konferencie s odpočtom svojej desaťročnej práce. Spomeniem cestu od začiatku, kedy bol zväz hlboko zadĺžený a ochromený kauzami, až po dnešok so stabilizovanou ekonomikou, zlepšenou prácou s mládežou a viacnásobným úspechom reprezentačného družstva mužov. Hlavnou úlohou pre ďalšie obdobie je využiť predovšetkým úspechy mužského tímu a dať spätný impulz klubom, vrátane finančnej podpory, predovšetkým však mládeži. Je treba pomôcť návratu mládeže na ihriská, a vďaka výsledkom z reklamnej práce už nemusíme čakať len na to, čo nám dá štát. Pri splnení tohto záväzku by som rád stál. A je tu ešte jeden sen, ktorý by som chcel naplniť - organizovanie ME žien spolu so susednou krajinou.“
