Vrátil sa po jedenástich rokoch. Miroslav Božok odohral svoj posledný zápas za MFK Zemplín 16. júna 2002. Vtedy bol ešte michalovský klub v tretej najvyššej súťaži a ambície mladého slovenského reprezentanta siahali vyššie. Aj preto sa Božok pobral na skusy ďalej. Najskôr hrával za Senec, no najväčšiu slávu zažil v Ružomberku. Práve tam sa tešil v sezóne 2005/2006 z double, keď získal slovenský titul aj Slovenský pohár. Medzitým okúsil odchovanec michalovského futbalu aj ako chutí obliekať reprezentačný dres, keď reprezentoval v kategóriách do 19, 20 aj 21 rokov. Po anabáze v Ružomberku skúsil Božok zahraničný angažmán a posledné dve a pol sezóny pôsobil v Poľsku. Najskôr to bolo v tíme Arka Gdynia (2010/2011) a potom GKS Belchatow (2011/2012, jeseň 2012). Šikovný stredopoliar sa v týchto dňoch upísal do konca sezóny michalovskému druholigistovi. Síce len do konca jarnej časti, ale nevylúčil, že jeho pôsobenie môže byť aj na dlhšie.
Pamätáte si ešte na svoj posledný zápas v drese MFK Zemplín?
„Ja si na to už veľmi nespomínam, ale niekde som teraz čítal, že to bol zápas s Trebišovom, ktorý sme prehrali 3:0, tak to asi bolo vtedy.“
Ako si spomínate na vtedajšie časy?
„Boli to moje začiatky pri mužskom tíme. Podmienky vtedy boli úplne iné, ako sú teraz. Hrala sa iba tretia liga, no ja som bol vďačný aj za túto šancu. Mal som iba sedemnásť rokov, no ako hovorím, bol som veľmi rád, že som mohol hrávať za mužov.“
Vtedy ste boli takpovediac „mladým uchom“, teraz budete patriť medzi najstarších v tíme.
„Vek sa proste nedá zastaviť. Teraz budem pôsobiť v tíme, kde je rad mladých chalanov, ktorým chcem svojimi skúsenosti pomôcť. Takisto chcem skúsenosti zúročiť a pomôcť svojmu materskému klubu.“
Vráťme sa ešte k vášmu odchodu z poľského GKS Belchatow. Prečo sa podľa vás zrodil odchod z tohto tímu?
„Boli tam rôzne problémy týkajúce sa financií. Tie sa začali vtedy, keď klub opustil hlavný sponzor. Bolo to dosiahnuté až do krajností, keď väčšina hráčov dala klub na súd. Až do tohto stavu to dopustili funkcionári Belchatowa. K tomu prišli aj nepresvedčivé výsledky, keď sme boli na dne tabuľky. Ja osobne som už bol po jeseni rozhodnutý, že odtiaľ odídem. Rozviazanie kontraktu sa však natiahlo, čo neprospelo ani jednej strane. Mal som krátky čas na nájdenie nového miesta a aj to rozhodla, že som zostal v Michalovciach.“
Aj keď ste boli dlho preč, určite ste sledovali vývoj michalovského futbalu. Čo sa tu podľa vás zmenilo?
„Tak samozrejme, že som jedným okom sledoval výsledky klubu. Dlhú dobu navyše udržujem dosť úzky kontakt s Marekom Zahorčákom a aj vďaka nemu som možno ostal. Zmenilo sa veľa. Začnime len štadiónom, podmienkami, pracuje sa tu veľmi dobre s mládežou, je tu veľa reprezentantov. Proste, zmenilo sa tu veľmi veľa.“
Klub už dlhšiu dobu patrí k špičke druhej ligy, no postup do najvyššej súťaže mu stále uniká. Čo mu podľa vás chýba k postupu?
„Do toho som veľmi nevidel, a tak je mi veľmi ťažké hodnotiť, prečo sa im ten postup nepodaril.“
Poďme k vášmu návratu do Michaloviec. Kedy ste boli úplne presvedčený, že ostávate v Michalovciach?
„Začalo sa to dosť nevinne. Počas vianočných sviatkov som sa stretol s Marekom Zahorčákom a pánom Šoltinským. Práve oni dvaja mi navrhli, žeby som mohol začať trénovať s tímom. Aj keď som tomu dával možno jedno percento, že tu ostanem, situácia sa dosť menila a nakoniec som ostal. Od poľského klubu som dostal povolenie trénovať s tímom a postupne môj angažmán začal naberať reálne kontúry. Je to možno aj z nejakej vďačnosti, že mi tu umožnili pripravovať sa s tímom, aj v tejto ťažkej situácii. Postupne som si zvykol na chlapcov a aj to zavážilo.“
S klubom ste sa dohodli do konca tejto sezóny. Čo by vás prímelo k tomu, aby ste tu ostali dlhšie?
„Teraz je ešte ťažké o tom hovoriť. Snáď keby sa podaril postup ...“
Mali ste aj iné ponuky?
„Mal aj iné možnosti. Dostal som ponuku z najvyššej slovenskej súťaže a v hre boli aj ďalšie ponuky. Ja som sa ale rozhodol dohrať sezónu tu.“
Koho z hráčov MFK ste poznali pred vaším príchodom?
„Asi najviac som poznal Tomáša Sedláka, s ktorým som v Ružomberoku oslavoval titul. Z tohto tímu poznám aj Paliho Jurča ale registroval som aj mladých Michalovčanov Kovaľa, Kuncu či ďalších.“
S akými ambíciami prichádzate do Michaloviec?
„Chcem jednoznačne pomôcť mužstvu a splatiť mu dôveru zato, že mi pomohli v ťažkých časoch a umožnili mi trénovať s tímom.“
Michalovce strácajú na vedúcu Podbrezovú deväť bodov. Dá sa táto strata podľa vás dohnať?
„Vo futbale je všetko možné. Musíme ísť od zápasu k zápasu a potom sa uvidí.“
VIZITKA MIROSLAVA BOŽOKA
Narodený: 19. októbra 1984 v Michalovciach.
Výška: 176 cm.
Váha: 69 kg.
Post: stredopoliar.
Materský klub: ŠK Zemplín Michalovce.
Predchádzajúce pôsobiská: Koba Senec (2002/2003), MFK Ružomberok (2003/2010), Arka Gdynia (2010/2011), GKS Belchatow (2011/2012).
Reprezentácia: Slovensko U18, U19, U20, U21.
Úspechy: s Ružomberkom získal v sezóne 2005/2006 double - vyhral ligu aj Slovenský pohár.
Peter Brendza
