Michalovce, Košice, Zvolen, ruský Nižnekamsk, poľský Nowy Targ, Kežmarok, Poprad, Banská Bystrica, Michalovce, talianske Bozen a opäť Michalovce. To je stručný výpis klubov, kde pôsobil dnes už 41- ročný hokejový veterán Richard Šechný. Viacnásobný slovenský reprezentant, ktorý v poslednej sezóne ako kapitán priviedol michalovských hokejistov až do finále prvej ligy momentálne zvažuje ďalšie pokračovanie svojej kariéry.
Krásne začiatky
Prešovský rodák, viacero rokov žijúci v Michalovciach, začínal s hokejovom práve vo svojom druhom domove, kde žije aj doteraz. Na Michalovce nedal nikdy dopustiť a veľmi rád spomína aj na začiatky svojej seniorskej kariéry, keď svoje prvé ostrohy získaval práve v drese vtedajšieho HK VTJ. „Boli to krásne časy. Za Michalovce vtedy hrali vynikajúci hokejisti, ktorí vo svojej ďalšej kariéry dokázali, že hokej hrať vedia. Keďže Michalovce boli vtedy vojenským klubom, družstvo sa vždy skladalo počas leta a chlapci sem prichádzali na vojenčinu. Viacerí to brali ako štart do svojej seniorskej kariéry,“ poznamenal Richard Šechný, ktorý veľmi rád spomína aj na vtedajší divácky ošiaľ. Dá sa vôbec porovnať s tým, čo tu bolo túto sezónu? „Vtedy aj teraz boli Michalovce hokejovým mestom. Pamätám sa, že tu chodilo veľa divákov hlavne na barážové stretnutia s extraligistami. Bol doslova plný dom. Určite sa to dá porovnať so súčasnou situáciou. Aj teraz prišlo na hokej viac ako tritisíc divákov. Aj preto môžem hodnotiť michalovského diváka len a len pozitívne. Diváci nám túto sezónu vytvorili vynikajúcu atmosféru a ich podporu sme cítili aj v zápasoch na súperovom ľade. Keby som to mal porovnávať, teraz boli fanúšikovia možno ešte lepší, ako v čase môjho začiatku.“
Finálová prehra vo výlukovej sezóne ho máta dodnes
Po michalovských začiatkoch sa Šechného kariéra začala odvíjať v slovenskej extralige. V nej najskôr začínal v Košiciach, kde dosiahol aj tri majstrovské tituly (sezóny 1994/1995, 1995/1996, 1998/1999). V pamäti mu však najviac utkveli sezóny v drese Zvolena. V ňom sa síce radoval iba z jedného majstrovského titulu (sezóna 2000/2001), no s týmto tímom bol Šechný až v piatich finálových sériách. Titulov teda mohlo byť omnoho viac. „Najkrajšie hokejové roky som prežil vo Zvolene. Tie finálové prehry trošku mrzia. Najviac asi tá z vylúkovej sezóny (2003/2004), kedy bola slovenská extraliga prešpikovaná hráčmi z kanadsko – americkej NHL. Vo finále sme narazili na Slovan, ktorému sme podľahli v sedemzápasovej sérii, keď sme vyrovnali jej stav z 1:3 na 3:3, no nezvládli záverečný duel. Vtedy za nás hrali hviezdy ako Handzuš, Országh, Zedník, na druhej strane boli zase Višňovský so Šatanom. Táto prehra patrí medzi moje najpamätnejšie a dodnes má máta,“ uviedol útočník, ktorý vo Zvolene vytvoril doslova legendárnu dvojicu s Jaroslavom Törökom.
Reprezentoval na olympiáde aj na majstrovstvách sveta
Richard Šechný vo svojej kariére nielen, že nakukol do slovenskej reprezentácie, ale v určitom čase v nej dokonca patril k stabilným členom. Dodnes sa môže pýšiť zlatou medailou za víťazstvo v B - kategórii, ktoré odštartovalo púť slovenských hokejistov medzi elitu. Šechný spoločne s ďalšími hráčmi, ako Peter Šťastný, Žigmund Pálffy či Miroslav Šatan v roku 1995 vyhral bratislavské majstrovstvá sveta B - kategórie a posunul Slovensko tam, kde výkonnostne patrilo. „Bol to taký hokejový ošiaľ. Cítili sme sa trošku ukrivdení, že sme museli hrať až C- kategóriu, no v najskoršom možnom čase sme postúpili medzi hokejovú elitu. Na majstrovstvá sveta v Bratislave spomínam veľmi rád. Každé naše stretnutie bolo vypredané a bolo jasne vidno, že divák stojí za nami. Proste nás hnali dopredu a ten postup bol aj ich zásluhou,“ zaspomínal si Šechný, ktorý na týchto majstrovstvách sveta odohral všetkých sedem zápasov a zaznamenal v nich jednu asistenciu. Okrem tohto šampionátu si tento prešovský rodák dlhodobo žijúci v Michalovciach zahral aj na svetovom šampionáte A - kategórie, keď bol súčasťou tímu trénerského dua Ján Šterbák – František Hossa na svetovom šampionáte v roku 1999 v Nórsku. Navyše Šechný si zahral aj pod olympijskými kruhmi. Na olympiádu v Salt Lake City však Šechný nespomína v najlepšom. Slovenským reprezentantom sa totiž v americkom stredisku nedarilo, keď v zápasoch kvalifikačnej skupiny nezvládli úlohu favorita a s jediným bodom za remízu s Lotyšskom (6:6) nepostúpili do hlavnej fáze turnaja. „Na jednej strane bola olympiáda pre mňa obrovským zážitkom. Je to sen každého športovca. Na druhej strane sa treba pozrieť aj na naše výsledky tam. Vtedy bola taká situácia, že hráči z NHL mohli nastúpiť až na hlavný turnaj a nám boli k dispozícii iba vtedy, keď mali vo svojej súťaži voľno. Všetko to spadlo hneď po úvodnej prehre s Nemeckom a potom sa to s nami ťahalo. Bol to obrovský neúspech, lebo každý od nás čakal úspech. Som si istý, že keby sme mali hráčov z NHL k dispozícii aj na kvalifikačný turnaj, určite uspejeme,“ podotkol z účinkovania pod piatimi kruhmi ešte aj dnes sklamaný Šechný. Ten v drese s dvojkrížom na prsiach odohral 54 zápasov a strelil v nej 10 gólov.
Nevydarené zahraničné angažmány trochu mrzia
V slovenskej extralige „pána hokejistu“, ktorý v nej odohral 728 zápasov s bilanciou 706 bodov za 258 gólov a 448 asistencií trošku mrzí, že sa viac nepresadil v zahraničí. Šechný absolvoval za hranica Slovenska tri hokejové kapitoly, keď hral v ruskom Novosibirsku, poľskom Nowom Targu a talianskom Bozene. Neľutuje skúsený matador, že sa viac nepresadil mimo Slovenska? „Samozrejme, že ma to trošku mrzí. Ani nie ten angažmán v poľskom Nowom Targu, Tam to nebolo o hokeji. Viac ma mrzí angažmán v Novosibirsku. Škoda, že som tam neostal dlhšie. Vtedy tam bol so mnou Stano Jasečko, ktorému práve rodila žena a veľmi sa chcel vrátiť. Keby sa tak neponáhľal domov, určite by sme tam ostali celú sezónu. Spätne ma to trošku mrzí.“
Družstvo predurčené na úspech
V práve skončenej sezóne dotiahol Šechný ako kapitán michalovských hokejistov až do finále prvej ligy, kde nestačili na Bardejov. Tomu síce podľahli hladko 0:4 na zápasy, no aj tak je zisk strieborných medailí pre michalovskú Duklu najväčším úspechom v jej novodobej histórii. „Zo začiatku prípravy to na takýto úspech určite nevyzeralo. Družstvo sa skladalo za pochodu a tak vyzerali aj výsledky v príprave. Sezónu sme však odštartovali výborne. Prakticky celú základnú časť sme sa pohybovali v prvej štvorke. Následne prišlo play-off, v ktorom sme možno mali aj trošku šťastia, no to si niekedy sadne aj k lepšiemu,“ zdôraznil, ktorý ako správny líder družstvu počas sezóny veril. „To je samozrejme. Veril som v to, že môžeme dosiahnuť úspech. Káder bol veľmi dobre poskladaný, povedal by som, že ešte lepšie, ako minulú sezónu. V play-off sme vyradili silný Liptovský Mikuláš, ako aj Prešov, ktorý viacerí favorizovali. Určite družstvo na to malo, aby sa pohybovalo na horných priečkach tabuľky. Základom bola výborná partia. Povedal by som to takto, podľa mňa družstvo bolo túto sezónu predurčené na úspech.“
Pokračovaniu kariéry necháva voľný priebeh
Skúsený hokejový matador odohral vo svojej kariére už devätnásť extraligových či prvoligových sezón a momentálne nevie povedať či príde aj dvadsiata. Šechný je totiž momentálne na križovatke ciest svojho rozhodnutia či bude pokračovať alebo zavesí korčule na klinec. „Momentálne vám na túto otázku odpovedať neviem,“ priamo odpovedal Šechný na našu položenú otázku, s odôvodením, že sa po dlhej sezóne ešte nerozhodol. „Všetko sa uvidí neskôr, možno budem pokračovať ďalej, možno nie. Nechávam tomu voľný priebeh,“ dodal Šechný, ktorý považuje za najväčší relax trávenie voľného času s rodinou a jeho „životnou drogou“ je tenis.
Titul prial viac Zvolenu
V extraligovom finále sa nedávno stretli Šechného bývalé kluby. Komu prial majstrovský titul viac? „Jednoznačne Zvolenu. Už len preto, že som tam prežil najlepšie hokejové roky a na mieste asistenta je tam momentálne veľmi dobrý kamarát Jaro Török.“
Šechného naj
NAJ - pamätnejší zápas: „Bolo ich veľa. Dobré zápasy som odohral v drese Košíc, Zvolena ale aj reprezentácie a momentálne neviem povedať, ktorý bol ten naj.“
NAJ - väčšie hokejové sklamanie: „Bola to finálová prehra vo výlukovej sezóne a takisto aj naše účinkovanie na Olympiáde v Salt Lake City.“
NAJ - lepšia sezóna: „Vtedy, keď som slávil majstrovské tituly.“
NAJ - horšia sezóna: „Najhoršiu som asi nemal“ (smiech)
NAJ - lepší spoluhráč: „Jaro Török“.
NAJ - lepší tréner: „Ján Selvek a Ján Jaško.“
NAJ - väčší úspech: „Jednoznačne to, že som sa dostal do reprezentácie.“
NAJ - lepšie jedlo: „Buchty na pare.“
Naj - lepší nápoj: „Minerálka s citrónom.“
Naj - lepší relax: „Tenis.“
